Európska priemyselná politika sa dostáva k otázke, ktorá môže rozhodovať o stovkách miliárd eur vo verejných zákazkách: čo ešte možno označiť za „Made in Europe“ a kto má mať pri nákupe áut, ocele, batérií alebo zelených technológií prednosť. Ministri priemyslu o tom rokovali 24. septembra na Rade pre konkurencieschopnosť v Bruseli v rámci pripravovaného Industrial Accelerator Act. Samotný návrh ešte nie je schválený, no členské štáty už otvorene bojujú o to, aké široké majú byť európske preferencie. Rada mala IAA na programe ako jeden z aktuálnych legislatívnych návrhov a Írsko, ktoré predsedá Rade do konca roka, sa snaží nájsť kompromis medzi členskými štátmi.
Najtvrdšiu líniu presadzuje Francúzsko. Paríž chce, aby sa verejné peniaze vo väčšej miere viazali priamo na výrobu v EÚ a aby európske zákazky podporovali európske továrne, pracovné miesta a dodávateľské reťazce. Nemecko naopak tlačí širší princíp „Made with Europe“. Berlín navrhuje, aby sa výhody mohli vzťahovať aj na partnerov mimo Únie, ak európskym firmám poskytujú porovnateľný prístup na svoj trh. Do tejto skupiny by podľa nemeckého návrhu mohli patriť napríklad štáty zapojené do dohody WTO o verejnom obstarávaní, krajiny s dohodou o voľnom obchode či colnou úniou s EÚ, prípadne blízki partneri ako Nórsko, Švajčiarsko alebo Kanada.
Španielsko sa pokúša medzi oboma prístupmi vytvoriť trojstupňový model. Najvyššiu úroveň preferencie by mali dostať výrobky pochádzajúce z EÚ-27, druhú skupinu by tvorili krajiny EHP a dôveryhodní partneri s recipročným prístupom k verejným zákazkám a tretiu ďalší partneri s obchodnými alebo colnými dohodami s Úniou. Madrid zároveň pripúšťa výnimky pri kritických komponentoch, ktoré EÚ nedokáže vyrábať v dostatočnom množstve sama. To je dôležité napríklad pri niektorých surovinách, batériových materiáloch či technologických súčiastkach, kde by príliš prísne pravidlá mohli namiesto posilnenia európskeho priemyslu výrobu predražiť alebo spomaliť.
Spor preto nie je iba o nálepku pôvodu na výrobku. Industrial Accelerator Act má zvýhodňovať produkciu spĺňajúcu určité európske výrobné a nízkouhlíkové kritériá pri verejných zákazkách. Diskusia sa týka sektorov ako oceľ, batérie, elektrické autá a ďalšie strategické technológie. Už pri májovej debate o IAA ministri riešili, ako využiť prístup na jednotný trh a európske preferencie na posilnenie domácej priemyselnej základne; cieľom návrhu je zvýšiť konkurencieschopnosť a odolnosť európskeho priemyslu.
Pre Slovensko je výsledok veľmi dôležitý. Slovenský automobilový priemysel stojí na hlboko prepojených dodávateľských reťazcoch, v ktorých komponenty často prekračujú hranice niekoľkokrát a časť vstupov pochádza mimo EÚ. Prísna francúzska definícia by mohla zvýšiť tlak na lokalizáciu výroby priamo v Únii, čo by mohlo byť príležitosťou pre slovenských dodávateľov, ale zároveň by mohlo zdražiť komponenty alebo skomplikovať projekty závislé od dovozu. Nemecký model by bol flexibilnejší pre firmy zapojené do globálnych reťazcov, no kritici sa obávajú, že by príliš široká definícia oslabila pôvodný cieľ podporovať európsku výrobu.
V hre je aj Spojené kráľovstvo a ďalší obchodní partneri EÚ. Ak by zvíťazila prísna predstava „Made in EU“, britské firmy by mohli mať pri niektorých verejných zákazkách slabšiu pozíciu. Pri širšom nemeckom alebo španielskom modeli by sa mohli dostať do privilegovanej skupiny, ak by splnili podmienky reciprocity a obchodného prístupu. Práve na tejto hranici sa bude rozhodovať, či bude nová európska priemyselná politika skôr protekcionistická, alebo zostane otvorená strategickým partnerom.
Zatiaľ teda nejde o hotové pravidlá ani o rozhodnutie, že verejné zákazky budú vyhradené len firmám z EÚ. Komisia návrh predložila a členské štáty teraz hľadajú kompromis. Rozdiel medzi Parížom, Berlínom a Madridom však ukazuje, že jednoduchý slogan „kupujme európske“ sa pri reálnych dodávateľských reťazcoch mení na veľmi zložitú otázku: kde sa výrobok začína, kde vzniká jeho najväčšia hodnota a či má byť strategický partner mimo Únie považovaný za súčasť európskeho priemyselného priestoru.