O pripravovanom nákupe informovala 19. októbra fínska verejnoprávna stanica Yle s odvolaním na agentúru STT. Plukovník Riku Mikkonen z veliteľstva pozemných síl následne potvrdil agentúre AFP, že armáda zisťuje možnosti dodávateľov. Podľa neho majú fínske podniky schopnosť aj záujem vyrábať míny alebo ich súčasti. Nákup zo zahraničia však úplne nevylúčil.
Milión mín zatiaľ predstavuje plánovaný rozsah obstarávania. Cieľom je uzavrieť zmluvy do konca roka 2027. Podľa informácií, ktoré 20. októbra zverejnil odborný portál The War Zone, v tom čase ešte kontrakty podpísané neboli. Dodávky celého plánovaného množstva majú pokračovať až do tridsiatych rokov.
Fínska armáda počíta s dvoma druhmi protipechotných mín: s mínami aktivovanými nástražným drôtom a s tlakovými mínami. Podľa vyjadrení Mikkonena, ktoré priniesol The War Zone, ich krajina nechce rozmiestňovať počas mieru. Majú zostať uskladnené pre prípad mimoriadnej situácie. Domáca výroba má zároveň umožniť zvýšiť produkciu, ak by sa bezpečnostné pomery zhoršili.
Právnu cestu k návratu týchto zbraní otvorilo odstúpenie od Ottawského dohovoru, účinné od 10. januára 2026. Dohovor zakazuje používanie, výrobu, skladovanie a transfer protipechotných mín. Fínske ministerstvo zahraničných vecí zdôraznilo, že odchod nemení ostatné medzinárodné záväzky krajiny vrátane povinností vyplývajúcich z medzinárodného humanitárneho práva.
Helsinki rozhodnutie spájajú s ruskou inváziou na Ukrajinu a potrebou posilniť obranu vlastného územia. Fínsko má s Ruskom približne 1 340 kilometrov dlhú hranicu. Minister obrany Antti Häkkänen už v januári označil vlastné výrobné kapacity za dôležité pre zabezpečenie vojenských dodávok v rôznych bezpečnostných situáciách.
Podobný obrat sa týka aj ďalších štátov na východnom krídle NATO. Od dohovoru odstúpili Estónsko, Lotyšsko, Litva a Poľsko. Nejde však o spoločné rozhodnutie celej Európy: podľa Medzinárodnej kampane za zákaz nášľapných mín, známej pod skratkou ICBL, zostáva dohovorom viazaných 22 členských krajín EÚ.
ICBL 12. októbra vyzvala Fínsko a Poľsko, aby výrobné plány zrušili. Upozorňuje, že protipechotné míny nedokážu rozlišovať medzi vojakom a civilistom a môžu zabíjať či spôsobovať zranenia aj po skončení konfliktu. Podľa správy Landmine Monitor 2025 tvorili civilisti viac než 90 percent zaznamenaných obetí mín a výbušných pozostatkov vojny v roku 2024. Tento údaj zahŕňa usmrtených aj zranených a nevzťahuje sa iba na protipechotné míny.