Dňa 24. novembra 1971 si muž vystupujúci ako Dan Cooper kúpil v Portlande letenku spoločnosti Northwest Orient do Seattlu. Na palube letu 305 odovzdal letuške správu, že má bombu, a ukázal jej obsah kufríka s drôtmi a červenými predmetmi. Žiadal štyri padáky a 200-tisíc dolárov. V Seattli dostal požadované veci a prepustil 36 cestujúcich. Lietadlo potom s časťou posádky opäť vzlietlo; únosca prikázal smerovať do Mexico City. Podľa prehľadu FBI vyskočil zo zadnej časti stroja počas letu medzi Seattlom a Renom, krátko po ôsmej večer. [1]
Muž, ktorému zostalo nesprávne meno
Ani meno, pod ktorým sa prípad preslávil, nebolo tým, ktoré použil pri kúpe letenky. Označenie D. B. Cooper vzniklo podľa FBI mediálnou zámenou; muž s týmito iniciálami, ktorého preverovali, nebol únoscom. Zostala tak verejne známa prezývka a neznáma totožnosť. Letenku bolo možné spojiť s konkrétnym letom, opis so svedkami, ale meno neviedlo k preukázanej osobe. Prípad od začiatku obsahoval rozdiel medzi tým, čo po sebe muž zanechal, a tým, čo o sebe dovolil zistiť. [1]
Vyšetrovatelia mali k dispozícii svedecké opisy aj predmety z lietadla. FBI v roku 2007 uvádzala, že dve letušky, ktoré s únoscom strávili najviac času, podali pri oddelených výsluchoch veľmi podobný opis. Zostala po ňom aj čierna kravata, z ktorej neskôr získali vzorku DNA. Takéto stopy mali hodnotu pri preverovaní podozrivých, samy však nevytvorili chýbajúcu totožnosť. Rozpoznateľná tvár v rekonštrukcii a biologická stopa ešte neznamenali, že vyšetrovatelia našli človeka, ktorému ich mohli spoľahlivo priradiť. [2]
Riskantný skok a peniaze v piesku
Predstava dokonale pripraveného parašutistu tiež nebola jediným vysvetlením. Agent Larry Carr v roku 2007 upozorňoval na riziká nočného skoku a nevhodnú výstroj. Za podstatný detail pokladal aj to, že únosca vzal záložný padák určený na výcvik, ktorý bol zošitý. Carr z toho usudzoval, že Cooper pravdepodobne nebol skúseným športovým parašutistom a skok nemusel prežiť. Išlo však o vyhodnotenie dostupných okolností. Nebol to nález tela ani priame potvrdenie toho, čo sa s mužom po opustení lietadla stalo. [2]
V roku 1980 našiel osemročný Brian Ingram na piesočnom brehu rieky Columbia časť výkupného. FBI uvádza sumu 5 800 dolárov. Bankovky bolo možné spojiť s únosom podľa sériových čísel. Bol to hmatateľný návrat peňazí do prípadu, v ktorom chýbal ich držiteľ. Miesto nálezu však zároveň otvorilo ďalšiu časť pátrania. Aby peniaze vysvetlili únoscov osud, bolo treba zistiť, akou cestou sa dostali práve tam. Samotné overenie ich pôvodu na túto otázku nestačilo. [3]
V roku 2009 FBI opisovala pokusy tímu Toma Kayeho, ktorý skúmal vodu, pôdu a možné správanie bankoviek v riečnom prostredí. Výskumníkov zaujímalo, či peniaze mohli na miesto priplávať, alebo boli zakopané. Do práce sa zapojil aj Ingram. Pátranie sa tak presunulo od hľadania človeka k sledovaniu pohybu predmetov, ktoré po ňom zostali. Rozdiel bol zásadný: bankovky mohli uchovať informáciu o svojom prostredí aj bez toho, aby prezradili, kto ich tam dopravil. [3]
Mikroskopická stopa bez mena
Kaye a Mark Meltzer zverejnili v roku 2020 v časopise Scientific Reports štúdiu rozsievok na zachovanej bankovke. Tieto mikroskopické riasy majú schránky, ktoré môžu na predmetoch pretrvať. Autori porovnali nález s pokusmi vo vode rieky Columbia a so sezónnym výskytom jednotlivých rodov. Zloženie rozsievok podľa ich výsledkov lepšie zodpovedalo ponoreniu peňazí v období mája až júna než v novembri, keď sa únos odohral. Navrhli teda, že kontakt skúmaných peňazí s riečnou vodou nastal až s odstupom od samotného činu. [4]
Ani tento výsledok neurčil Cooperovu totožnosť alebo osud. Autori upozorňovali, že ich postup sezónneho určovania času ponorenia potrebuje ďalšie overovanie. Štúdia priniesla obmedzenie pre niektoré vysvetlenia pohybu peňazí, ale neposkytla úplný príbeh ich cesty do piesku. Bankovka mohla niesť stopu vody bez odpovede na otázku, kde bol v tom čase únosca. Práve tu zostáva hranica medzi novým poznatkom a vyriešením prípadu: presnejšie poznanie jedného predmetu nemusí vysvetliť celý sled udalostí. [4]
FBI oznámila v júli 2016 presunutie zdrojov z aktívneho vyšetrovania na iné priority. Uviedla, že za desaťročia preverovania nevznikol dôkaz umožňujúci definitívne určiť únoscu. Zároveň ponechala možnosť prijať konkrétne nové fyzické dôkazy súvisiace s padákmi alebo peniazmi. Takéto rozhodnutie neodpovedalo na otázku prežitia; pomenovalo výsledok dovtedajšieho pátrania. Cooperov príbeh preto nekončí potvrdeným únikom ani potvrdenou smrťou. Chýba dôkaz, ktorý by muža z lietadla spojil s jeho skutočnou totožnosťou a objasnil, čo nasledovalo po skoku. [5]