Rusko podľa dánskej vojenskej rozviedky nemusí potrebovať veľkú inváziu, aby preverilo súdržnosť NATO. V novom hodnotení bezpečnostnej situácie zverejnenom 24. septembra upozorňuje Forsvarets Efterretningstjeneste, že v najbližších mesiacoch očakáva ďalšie zosilňovanie ruskej hybridnej kampane proti Západu.
Najvážnejšou novinkou je hodnotenie možnosti priamej vojenskej akcie. FE uvádza, že existuje „nízke, ale rastúce riziko“, že Rusko podnikne obmedzený vojenský útok proti jednému alebo viacerým štátom NATO, ktoré s Ruskom priamo susedia. Takýto scenár podľa rozviedky nemožno vylúčiť ani v prípade, že bude vojna na Ukrajine pokračovať.
Nešlo by pritom nevyhnutne o masový útok tankových jednotiek alebo pokus obsadiť celú krajinu. Dánska služba opisuje oveľa menšie a nejednoznačnejšie operácie, pri ktorých by bolo pre NATO ťažšie okamžite rozhodnúť, či ide o útok vyžadujúci spoločnú vojenskú odpoveď.
Jedným zo scenárov je presun malého počtu ruských vojakov na územie susedného štátu NATO. Mohli by byť bez viditeľného štátneho označenia a Rusko by ich prítomnosť mohlo ospravedlňovať napríklad ochranou ruskej menšiny.
Takáto taktika pripomína koncept takzvaných „zelených mužíčkov“, teda neoznačených ozbrojených síl, ktoré sa objavili počas ruskej anexie Krymu v roku 2014. Dánska rozviedka však netvrdí, že takáto operácia je už pripravená alebo bezprostredne hrozí. Ide o jeden z možných scenárov, ktoré považuje za hodné pozornosti.
Ďalšou možnosťou sú jednotlivé útoky zbraňami dlhšieho dosahu. Rusko by podľa FE mohlo použiť dron alebo raketu proti infraštruktúre, ktorá hrá významnú úlohu pri podpore Ukrajiny. Následne by mohlo tvrdiť, že zásah územia NATO bol výsledkom ukrajinského elektronického rušenia alebo inej okolnosti, a nie úmyselného útoku.
Rozviedka upozorňuje aj na možnosť operácie pod falošnou vlajkou. Teoretickým príkladom by bolo použitie dronu ukrajinského pôvodu proti členskému štátu NATO s cieľom vytvoriť zmätok okolo toho, kto za incident skutočne zodpovedá.
Šéf FE Thomas Ahrenkiel vysvetlil, že cieľom podobného útoku nemusí byť obsadenie územia. Podľa neho by mohlo ísť predovšetkým o pokus rozdeliť NATO a zistiť, či sa členské štáty dokážu zhodnúť na spoločnej reakcii.
Kľúčovým faktorom je podľa dánskeho hodnotenia aj postoj Spojených štátov. Riziko by rástlo v prípade, ak by Moskva nadobudla presvedčenie, že USA nemôžu alebo nechcú európskym členom NATO pri prípadnej konfrontácii pomôcť.
To však neznamená, že dánska rozviedka očakáva veľkú ruskú inváziu do NATO. Práve naopak. FE naďalej tvrdí, že takýto scenár je veľmi nepravdepodobný. Zároveň upozorňuje, že už ho nemožno úplne vylúčiť.
Ak by sa Moskva rozhodla pre rozsiahly konvenčný útok, podľa dánskej služby by potrebovala najmenej približne šesť mesiacov na prípravu a sústredenie vojenských síl. Takýto presun by navyše bolo veľmi ťažké utajiť pred západnými spravodajskými službami.
Oveľa bezprostrednejšie riziko vidí FE v hybridnej vojne. Očakáva častejšie operácie proti západným krajinám a zároveň upozorňuje, že ich následky môžu byť závažnejšie než v minulosti.
Medzi možné nástroje patria sabotáže, deštruktívne kybernetické útoky proti kritickej infraštruktúre, narušovanie dopravy, energetiky alebo komunikácií a ďalšie operácie, pri ktorých je možné zodpovednosť páchateľa ťažšie jednoznačne dokázať.
Dánsko už v posledných týždňoch zaznamenalo viacero bezpečnostných incidentov. Ruská fregata napríklad počas septembra vystrelila svetlice smerom k dánskemu vojenskému vrtuľníku, ktorý ju fotografoval v medzinárodných vodách. Dánske bezpečnostné služby zároveň upozornili na aktivity spojené s prípravou sabotáží proti obrannému priemyslu.
Čo to znamená pre Slovensko
Slovensko nepatrí medzi štáty NATO, ktoré priamo susedia s Ruskom, takže dánske hodnotenie nehovorí, že by Rusko pripravovalo vojenský vpád na slovenské územie.
Pre Slovensko je však relevantná druhá časť varovania – útoky proti infraštruktúre používanej na podporu Ukrajiny.
Slovensko susedí s Ukrajinou a cez región prechádzajú dopravné, energetické a logistické trasy. Kritická infraštruktúra, železnice, energetické systémy, komunikačné siete alebo vojenská logistika preto patria medzi oblasti, ktorých ochrana je v súčasnej bezpečnostnej situácii čoraz dôležitejšia.
Práve pri takýchto cieľoch nemusí byť hlavnou hrozbou klasická vojenská invázia. Oveľa realistickejšie sú sabotáže, kybernetické útoky alebo incidenty, pri ktorých zostáva pôvodca určitý čas nejasný.
Najdôležitejšie posolstvo dánskej rozviedky preto nie je, že Rusko sa chystá napadnúť NATO. Takéto tvrdenie nové hodnotenie nepodporuje.
Varovanie je jemnejšie, ale zároveň nepríjemnejšie: Moskva môže byť podľa FE ochotnejšia riskovať a skúšať menšie operácie, pri ktorých nebude hneď jasné, či už bola prekročená hranica medzi hybridnou vojnou a otvoreným vojenským útokom.
A práve rozhodovanie, čo je ešte sabotáž a čo už útok na člena NATO, môže byť tým, čo bude alianciu v najbližších mesiacoch testovať najviac.