Taliansky minister obrany Guido Crosetto oznámil, že poslední vojaci sa vracajú domov po dokončení logistických úloh spojených so sťahovaním. Zdôraznil, že nejde o jednostranné rozhodnutie Ríma, ale o súčasť dohodnutého prechodu, pri ktorom iracké bezpečnostné sily preberajú plnú zodpovednosť za bezpečnosť krajiny. Taliansko pôsobilo v Iraku najmä v rámci koalície Operation Inherent Resolve a misie NATO zameranej na výcvik a podporu irackých bezpečnostných štruktúr.
Úplný koniec talianskej prítomnosti to však neznamená. Dvaja príslušníci karabinierov majú zostať súčasťou civilnej poradnej misie Európskej únie EUAM Iraq. Ide o podstatne menšiu a odlišnú formu angažovania, zameranú na podporu irackých inštitúcií a bezpečnostného sektora, nie na bojové operácie.
Paralelne pokračuje aj odchod amerických síl. Spojené štáty majú podľa aktuálneho harmonogramu dokončiť stiahnutie zo svojich posledných vojenských základní v Iraku do 30. septembra. Ide o záver procesu dohodnutého medzi Washingtonom a Bagdadom už v roku 2024. Pôvodná dohoda počítala s ukončením hlavnej koaličnej misie v Iraku a následným prechodom na bilaterálne bezpečnostné partnerstvo.
Americká strana už v júli 2026 potvrdila, že operácia Inherent Resolve v Iraku má byť ukončená do konca septembra. Samotné stiahnutie však ešte 29. septembra nebolo formálne uzavreté. Preto je presnejšie hovoriť o bezprostredne sa končiacom procese než o definitívne dokončenom odchode všetkých amerických síl.
Vývoj má širší bezpečnostný význam. Islamský štát síce už nekontroluje rozsiahle územia ako v rokoch 2014 až 2017, no podľa amerických aj irackých zdrojov zostávajú v krajine a regióne jeho bunky schopné menších útokov. Časť analytikov zároveň upozorňuje, že odchod západných síl môže posilniť priestor pre Irán a jemu blízke ozbrojené skupiny. Ide však o hodnotenie budúceho vývoja, nie o potvrdený výsledok samotného stiahnutia.
Pre Bagdad je naopak odchod zahraničných síl aj otázkou štátnej suverenity. Iracká vláda opakovane zdôrazňuje, že jej ozbrojené sily sú dnes schopné niesť hlavnú zodpovednosť za bezpečnosť krajiny. Zároveň však chce pokračovať v bilaterálnej spolupráci so Spojenými štátmi, NATO a ďalšími partnermi, najmä pri výcviku, spravodajskej spolupráci a budovaní kapacít.
Talianske a americké sťahovanie preto neznamená úplný koniec západnej bezpečnostnej spolupráce s Irakom. Mení sa však jej charakter: namiesto rozsiahlej vojenskej prítomnosti sa má väčší dôraz presunúť na poradenstvo, výcvik a bilaterálne dohody. Pre Európsku úniu zostáva relevantná aj misia EUAM Iraq, v ktorej bude Taliansko naďalej zastúpené.
Pre Slovensko z udalosti nevyplýva bezprostredný nový záväzok ani priama bezpečnostná úloha. Z pohľadu EÚ a NATO však ide o významný posun v dlhodobej politike voči Iraku a o ďalší test toho, či iracké bezpečnostné sily dokážu stabilitu krajiny udržať bez rozsiahlejšej zahraničnej vojenskej prítomnosti.