Francúzske Calais zostáva aj v roku 2026 jedným zo symbolov migrácie smerujúcej do Spojeného kráľovstva. Reportáž France 24 sa vracia k situácii desať rokov po zrušení rozsiahleho tábora známeho ako „Džungľa“. Ten síce fyzicky zmizol, no ľudia čakajúci na príležitosť dostať sa do Británie zostali v severnom Francúzsku. Namiesto jedného veľkého tábora dnes žijú v menších rozptýlených skupinách, ktoré úrady opakovane presúvajú alebo rozoberajú. Samotná migračná trasa sa tým však nestratila.
Aktuálne britské údaje ukazujú zaujímavý paradox. Celkový počet ľudí, ktorí tento rok dorazili do Spojeného kráľovstva na malých člnoch, je výrazne nižší než vlani, no jednotlivé dni môžu byť stále veľmi intenzívne. Britské ministerstvo vnútra zaznamenalo 23. septembra 781 príchodov na desiatich člnoch, čo bol najvyšší denný počet v roku 2026. Celkovo však bolo do tejto fázy roka evidovaných približne 18 565 príchodov, teda o vyše 40 percent menej než v rovnakom období roku 2025.
Dôvodom poklesu je aj tvrdšia francúzsko-britská spolupráca. Londýn a Paríž rozšírili financovanie hliadok, zásahov proti pašeráckym sieťam a zadržiavania lodí ešte pred vyplávaním. Britská vláda tvrdí, že francúzske jednotky za prvé tri mesiace nového režimu zabránili 185 pokusom o prechod a zastavili viac než 4 300 ľudí ešte pred cestou. Súčasne však tlak na pobrežie pri Calais mení správanie pašerákov. Čoraz viac lodí vyráža z miest ďalej na západ a absolvuje oveľa dlhšiu trasu cez Lamanšský prieliv.
Práve to robí cestu nebezpečnejšou. Tento týždeň napríklad francúzske úrady sledovali loď s približne 60 ľuďmi, ktorá strávila na mori viac než 33 hodín. Plavidlo vyrazilo z Normandie, teda výrazne západnejšie než tradičné odchody pri Calais, a francúzska pobrežná stráž upozornila, že bolo na takúto plavbu nevhodné. Podobné prípady ukazujú, že prísnejší dohľad pri Calais síce môže obmedziť počet odchodov z najznámejších miest, no zároveň môže presúvať časť migrácie na dlhšie a menej predvídateľné trasy.
Situácia je citlivá aj na britskej strane. V priebehu niekoľkých dní sa dva malé člny dostali na pobrežie bez toho, aby ich predtým zachytili britské pohraničné zložky. Päť ľudí pristálo pri Folkestone a ďalšia skupina pri Samphire Hoe. Britské ministerstvo vnútra označilo takéto prípady za nezvyčajné, no odborári z Border Force upozornili, že kontrolovať celý priestor Lamanšského prielivu je zložitejšie, keď lode nevyrážajú len z tradičného pásma medzi Calais a Doverom.
Za číslami pritom zostáva humanitárny problém. Ľudia v severnom Francúzsku pochádzajú z rôznych krajín a ich dôvody na cestu sa líšia, no spoločným cieľom mnohých zostáva Spojené kráľovstvo. Migračné trasy kontrolujú pašerácke siete, ktoré využívajú preťažené a často nevhodné plavidlá. Nebezpečenstvo pripomína aj súdny proces v Paríži s mužmi obžalovanými v súvislosti s tragédiou z roku 2021, keď pri potopení člna v Lamanšskom prielive zahynulo najmenej 27 ľudí.
Calais tak po desiatich rokoch vyzerá inak, ale základný problém zostáva. Veľký tábor nahradili menšie „džungle“, počty prechodov tento rok klesli a francúzske hliadky zastavujú viac lodí ešte pred vyplávaním. Napriek tomu zostáva britské pobrežie pre tisíce ľudí cieľom a tlak na tradičné odchodové miesta postupne presúva trasy ďalej pozdĺž francúzskeho pobrežia. Výsledkom môže byť menej lodí, no zároveň dlhšie a rizikovejšie cesty.