Rada guvernérov ECB vo štvrtok rozhodla zvýšiť všetky tri kľúčové úrokové sadzby o 0,25 percentuálneho bodu. Sadzba pre jednodňové sterilizačné operácie (depozitná sadzba) tak od 16. septembra dosiahne 2,50 %, hlavné refinančné operácie sa zvýšia na 2,65 % a jednodňové refinančné operácie na 2,90 %. Ako dôvod ECB priamo uviedla pokračujúci konflikt na Blízkom východe, ktorý naďalej generuje inflačné tlaky, pričom inflácia má podľa banky zostať výrazne nad cieľom ešte dlhšie obdobie.
Nové projekcie ECB počítajú s priemernou infláciou 3,0 % v roku 2026, 2,5 % v roku 2027 a 2,1 % v roku 2028 — teda stále nad cieľovými 2 % ešte niekoľko rokov. Rast ekonomiky eurozóny má podľa ECB dosiahnuť 0,9 % tento rok, 1,4 % v roku 2027 a 1,5 % v roku 2028, čo je mierne zvýšenie oproti júnovej prognóze vďaka väčšej odolnosti ekonomiky, než sa čakalo. ECB zdôraznila, že ďalšie kroky bude prispôsobovať vývoju dát z mesiaca na mesiac a vopred sa nezaväzuje k žiadnej konkrétnej trajektórii sadzieb.
Pre Slovensko má toto rozhodnutie priamy a citeľný dosah. Slovenské banky už s podobným krokom počítali a viaceré z nich — vrátane UniCredit Bank — pristúpili k zdražovaniu hypoték ešte pred samotným zasadnutím ECB, v očakávaní septembrového sprísnenia. Podľa odhadov analytikov sa priemerný úrok nových hypoték na Slovensku v najbližších mesiacoch dostane nad 4 % a do konca roka by mohol dosiahnuť približne 4,2 až 4,3 % — ide však o odhad analytikov, nie o oficiálny údaj Národnej banky Slovenska.
Zdraženie hypoték sa dotkne dvoch odlišných skupín ľudí rôznym spôsobom. Pre nových žiadateľov o hypotéku znamená vyššia sadzba priamo vyššiu mesačnú splátku a nižšiu maximálnu sumu, ktorú im banka pri rovnakom príjme ochotná požičať. Pre domácnosti, ktorým v najbližšom období končí fixácia z obdobia lacnejších peňazí, zase hrozí, že pri jej obnovení narazia na výrazne vyšší úrok, než na aký boli doteraz zvyknuté — čo môže citeľne zaťažiť rodinný rozpočet.
Vyššia cena peňazí sa netýka len hypoték. Zdražujú sa aj firemné úvery, čo môže ďalej tlmiť už aj tak slabý rast slovenskej ekonomiky — podniky si za drahšie úvery rozmýšľajú investovať aj najímať nových ľudí. Kombinácia vyšších splátok bývania a opatrnejších firiem tak môže spomaliť ekonomiku práve v čase, keď čelí aj ďalším vonkajším tlakom, od cien energií až po neistotu na globálnych trhoch.