Estónska 1. pešia brigáda, ktorá predstavuje hlavnú bojovú silu pozemných jednotiek krajiny, sa má natrvalo presunúť zo základne Tapa do Jõhvi na východe Estónska. Kým Tapa leží približne 130 kilometrov od ruskej hranice, nové pôsobisko je vzdialené približne 50 kilometrov.
Presun je súčasťou širšej zmeny estónskej vojenskej doktríny. Krajina prechádza k stratégii označovanej ako aktívna obrana. Namiesto predstavy, že jednotky ustúpia, získajú čas na mobilizáciu a následne prejdú do protiútoku, chce Estónsko prípadného protivníka zastaviť čo najbližšie pri hranici.
Veliteľ 1. brigády plukovník Tarmo Kundla tento prístup zhrnul slovami, že Estónsko musí začať bojovať už od hranice a uspieť v prvých bojoch. Dôvodom je aj samotná geografia krajiny. Estónsko má približne 1,37 milióna obyvateľov a jeho územie neposkytuje veľký priestor na strategický ústup pred výrazne väčším protivníkom.
Osobitná pozornosť smeruje na Narvu, ktorá leží priamo pri hranici s Ruskom. Estónsko tam buduje novú základňu, v ktorej má byť trvalo umiestnených približne 200 vojakov. V prípade krízy bude mať areál kapacitu až pre 1 000 príslušníkov ozbrojených síl.
Zmena sa netýka iba rozmiestnenia vojakov. Estónsko výrazne investuje aj do zbraní s dlhším dosahom. V poslednom období uzavrelo kontrakty na ďalšie americké systémy HIMARS a juhokórejské raketomety Chunmoo. Niektorá nakupovaná munícia má dosah približne 300 kilometrov.
Takáto schopnosť mení logiku obrany malej krajiny. Estónske ozbrojené sily nechcú v prípade napadnutia reagovať iba na jednotky, ktoré prekročia hranicu. Nová doktrína počíta aj so schopnosťou zasiahnuť vojenské ciele hlbšie na území protivníka, ak by Estónsko čelilo ozbrojenému útoku. Nejde o oznámenie plánovaných útokov na Rusko, ale o budovanie odstrašujúcej a obrannej kapacity.
Tallinn zároveň prudko zvyšuje vojenské výdavky. V roku 2026 vzrástli približne o 42 percent na 2,4 miliardy eur, čo predstavuje asi 5,4 percenta HDP. Na obranu tak Estónsko v pomere k veľkosti svojej ekonomiky vynakladá výrazne viac než minimálna hranica požadovaná v rámci NATO.
Za zmenou stojí aj skúsenosť z vojny na Ukrajine. Estónski vojenskí plánovači sledujú využívanie dronov, elektronického boja, delostrelectva a raketových systémov a prispôsobujú tomu vlastnú obranu. Estónsko zároveň nemá vlastné bojové letectvo a pri ochrane vzdušného priestoru sa spolieha na spojencov NATO.
Estónski predstavitelia pritom netvrdia, že Rusko pripravuje bezprostrednú rozsiahlu inváziu do krajiny. Vojenskí a spravodajskí predstavitelia podľa Financial Times nepredpokladajú veľkú vojnu Ruska s NATO minimálne počas najbližších dvoch rokov. Za riziko však považujú možnosť menšej operácie alebo provokácie, ktorou by Moskva v budúcnosti mohla skúšať jednotu Aliancie a fungovanie článku 5 o kolektívnej obrane.
Pozornosť sa sústreďuje aj na obdobie po prípadnom ukončení alebo zmrazení vojny na Ukrajine. Časť európskych bezpečnostných predstaviteľov upozorňuje, že Rusko by potom mohlo presunúť časť vojenských kapacít z ukrajinského frontu smerom k hraniciam NATO. Ide však o bezpečnostný scenár a plánovacie riziko, nie o potvrdený ruský plán zaútočiť na Estónsko.
Presun 1. brigády preto predstavuje najmä zmenu filozofie estónskej obrany. Krajina už nechce počítať s tým, že pri útoku najskôr získa čas a až následne zmobilizuje svoje sily. Nový prístup má dostať vojakov, techniku a palebnú silu bližšie k miestam, kde by sa prípadný konflikt začal.