Práca v inom členskom štáte Európskej únie by sa mohla v nasledujúcich rokoch administratívne výrazne zjednodušiť. Európska komisia predstavila balík Fair Labour Mobility, ktorého cieľom je odstrániť časť byrokracie pri cezhraničnom zamestnávaní a zároveň posilniť ochranu pracovníkov.
Balík zahŕňa päť legislatívnych návrhov a samostatné oznámenie Komisie. Zmeny sa týkajú sociálneho zabezpečenia, uznávania odborných kvalifikácií, digitálnych dokladov aj fungovania Európskeho orgánu práce.
Jednou z najpraktickejších zmien má byť vytvorenie európskeho digitálneho preukazu sociálneho zabezpečenia – European Social Security Pass, skrátene ESSPASS.
V praxi by mal umožniť pracovníkom požiadať o dôležité dokumenty, uchovávať ich a preukazovať sa nimi elektronicky. Týkať sa to má napríklad formulára A1, ktorým vyslaný pracovník dokazuje, v ktorej krajine platí sociálne odvody, ale neskôr aj Európskeho preukazu zdravotného poistenia.
Dnes musia firmy aj pracovníci pri cezhraničnom zamestnávaní často pracovať s papierovými dokumentmi a komunikovať s úradmi vo viacerých krajinách. Komisia chce tieto doklady postupne presunúť do digitálneho prostredia, kde by ich úrady mohli zároveň jednoduchšie overovať.
Formulár A1 má byť medzi prvými
Digitalizácia nemá prísť naraz. Ako prvý sa má digitalizovať prenosný dokument A1 pre vyslaných pracovníkov, a to približne rok po nadobudnutí účinnosti príslušného nariadenia.
Európsky preukaz zdravotného poistenia a ďalšie dokumenty by mali nasledovať v priebehu troch rokov.
Pre slovenského pracovníka vyslaného napríklad do Rakúska, Nemecka alebo Česka by to v budúcnosti mohlo znamenať menej papierovania a jednoduchšie dokazovanie toho, že zostáva poistený na Slovensku.
Podobný význam by zmena mala aj pre slovenské firmy, ktoré vysielajú svojich zamestnancov na zákazky do iných členských štátov.
Jednoduchšie uznávanie kvalifikácií
Druhou veľkou oblasťou je uznávanie odborných kvalifikácií.
Komisia chce zaviesť digitálne a jednoduchšie porovnateľné doklady o vzdelaní a odborných schopnostiach. Tie by bolo možné ukladať aj do európskej digitálnej peňaženky.
Cieľom je, aby zamestnávateľ v inom členskom štáte jednoduchšie pochopil, čo konkrétna kvalifikácia znamená a aké schopnosti pracovník má.
Pri regulovaných povolaniach, kde je dnes potrebné formálne uznanie kvalifikácie, chce EÚ celý proces zrýchliť. Týkať sa to môže napríklad zdravotníkov, architektov a ďalších profesií, pri ktorých jednotlivé štáty určujú osobitné podmienky výkonu povolania.
Komisia počíta aj so spoločnými štandardmi pre uznávanie kvalifikácií získaných mimo EÚ. Podľa návrhu by sa takéto konania mali v mnohých prípadoch skončiť do štyroch mesiacov.
Silnejší Európsky orgán práce
Balík má zároveň posilniť Európsky orgán práce, známy ako ELA.
Ten má dostať viac možností pomáhať členským štátom pri spoločných cezhraničných kontrolách, výmene informácií a riešení sporov. Rozšíriť sa má aj jeho úloha pri ochrane pracovníkov z krajín mimo EÚ a pri boji proti nelegálnemu zamestnávaniu.
Cieľom teda nie je iba jednoduchší pohyb pracovníkov, ale aj jednoduchšie odhaľovanie prípadov, keď firmy obchádzajú pravidlá alebo pracovníkom neposkytujú podmienky, na ktoré majú nárok.
To je dôležité najmä v sektoroch, kde sa často využíva vysielanie pracovníkov medzi štátmi – napríklad v stavebníctve, doprave, priemysle alebo službách.
Milióny Európanov už žijú v inom štáte
Podľa údajov Európskej komisie žilo v roku 2024 v inom členskom štáte približne 14 miliónov občanov EÚ. Viac ako 10 miliónov z nich bolo v produktívnom veku.
Dočasne vyslaných pracovníkov bolo približne 3,64 milióna. Komisia zároveň uvádza, že 18 % respondentov v jednom z prieskumov Eurobarometra by malo záujem pracovať v zahraničí.
Brusel preto argumentuje, že komplikované administratívne pravidlá už nie sú iba problémom jednotlivcov. Obmedzujú aj firmy, ktoré hľadajú pracovníkov v iných členských štátoch.
Podľa Komisie až 74 % malých a stredných podnikov v EÚ čelí nedostatku potrebných zručností a približne 30 % označuje regulačné prekážky za významný problém.
Zmeny zatiaľ neplatia
Pre pracovníkov je však podstatné, že nové pravidlá ešte nezačali platiť.
Európska komisia ich zatiaľ iba navrhla. Jednotlivé legislatívne návrhy musia prejsť rokovaniami a schválením Európskeho parlamentu a členských štátov v Rade EÚ.
Prvé praktické zmeny preto neprídu okamžite. Komisia počíta s postupným zavádzaním jednotlivých opatrení počas nasledujúcich rokov. Zmeny týkajúce sa Európskeho orgánu práce by sa podľa súčasného harmonogramu mali výraznejšie prejavovať približne v rokoch 2028 až 2030.
Ak sa však celý balík schváli, pre Slovákov pracujúcich alebo podnikajúcich v iných krajinách EÚ môže ísť o jednu z praktickejších zmien jednotného trhu. Menej papierových potvrdení, jednoduchšie uznávanie kvalifikácií a elektronické overovanie sociálneho poistenia by mohli odstrániť časť administratívy, s ktorou sa cezhraniční pracovníci a firmy stretávajú dnes.