Európska únia za dovážanú ropu platí výrazne viac, hoci jej fyzicky nenakupuje oveľa väčšie množstvo. Podľa najnovších údajov Eurostatu vzrástla v druhom štvrťroku 2026 hodnota dovozu ropných olejov do EÚ o 55,8 %, zatiaľ čo priemerný mesačný objem predstavoval 36,7 milióna ton, iba o 1,2 % viac než priemer v roku 2025. Čísla sú dôležité práve preto, že ukazujú rozdiel medzi spotrebou a cenou: európska ekonomika nespotrebúva o polovicu viac ropy, no za približne rovnaké množstvo musí platiť podstatne vyšší účet.
Eurostat uvádza, že priemerná mesačná hodnota dovozu ropy dosiahla vrchol už počas energetickej krízy v roku 2022, keď predstavovala 27,6 miliardy eur. Do roku 2025 následne klesla na 17,7 miliardy eur mesačne, no v druhom štvrťroku 2026 opäť prudko vyskočila. Podobný obraz vidno aj pri energetických produktoch ako celku: ich hodnota dovozu medziročne vzrástla o 39,3 %, zatiaľ čo čistá hmotnosť dovozu sa zvýšila iba o 0,4 %. Eurostat preto priamo uvádza, že nárast účtu bol spôsobený predovšetkým vyššími cenami.
Tento rozdiel pomáha vysvetliť, prečo sa drahšia energia tak rýchlo prenáša do celej ekonomiky. Ropa nie je iba benzín a nafta na čerpacích staniciach. Je vstupom pre nákladnú dopravu, poľnohospodárstvo, stavebníctvo, chemický priemysel, leteckú dopravu aj množstvo výrobných procesov. Ak firmy za rovnaké množstvo energie platia výrazne viac, časť dodatočných nákladov sa postupne dostáva do cien dopravy, potravín, priemyselných výrobkov a služieb. Tento tlak je viditeľný aj v samostatných údajoch Eurostatu: ceny palív a mazív pre osobnú dopravu boli v auguste v EÚ medziročne vyššie o 23,8 %.
Drahšie energetické dovozy už zasiahli aj zahraničný obchod Únie. EÚ skončila v druhom štvrťroku s obchodným deficitom 21,8 miliardy eur, prvým od roku 2023. Deficit pri energetických produktoch sa pritom zväčšil zo 71,3 miliardy eur v prvom štvrťroku na 101,1 miliardy eur v druhom. Vyššie ceny ropy a ďalších energií tak neovplyvňujú len domácnosti na čerpacích staniciach, ale aj obchodnú bilanciu celej Únie.
Pre Slovensko má tento vývoj priamy význam. Domáca ekonomika je silno orientovaná na priemysel, automobilovú výrobu a cestnú nákladnú dopravu, takže vyššie ceny ropy sa cez palivá a logistiku dokážu preniesť do nákladov pomerne rýchlo. Aj keď konečnú cenu benzínu a nafty určujú okrem ropy dane, rafinérske marže, kurz eura a situácia na trhu s hotovými palivami, prudký rast dovoznej ceny suroviny vytvára tlak, ktorý nemožno domácimi opatreniami úplne odstrániť.
Najdôležitejšie posolstvo údajov Eurostatu je preto jednoduché: problémom nie je prudký rast európskej spotreby. EÚ dováža približne podobné množstvo ropy ako predtým, len zaň musí zaplatiť omnoho viac. To je nepríjemný typ energetického šoku, pretože vyšší účet neprináša viac suroviny ani vyššiu produkciu – znamená predovšetkým presun väčšieho množstva peňazí z európskej ekonomiky k zahraničným dodávateľom.