Obchodný deficit EÚ s Čínou dosiahol v roku 2025 približne 360,6 miliardy eur a medziročne vzrástol o 15 %. V prvom polroku 2026 sa podľa údajov citovaných Reuters ďalej zväčšil približne o deväť percent. Európska komisia preto už začiatkom septembra žiadala Peking, aby do začiatku októbra predstavil aspoň prvé konkrétne kroky smerujúce k vyváženejším obchodným vzťahom.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen v septembri uviedla, že Únia je pripravená použiť dostupné obchodné nástroje, ak rokovania neprinesú výsledky. Komisia poukazuje najmä na prudký rast čínskeho exportu v sektoroch, ako sú elektromobily, batérie, textil, plasty či ďalšie priemyselné výrobky. Peking naopak odmieta tvrdenia o nespravodlivej obchodnej politike a európske opatrenia označuje za protekcionistické.
Jednou z možností je širšie využívanie už existujúcich pravidiel. EÚ môže prostredníctvom nariadenia o zahraničných subvenciách skúmať finančnú podporu, ktorú firmám poskytujú vlády mimo Únie, ak by mohla narúšať hospodársku súťaž na európskom trhu. Komisia má zároveň nástroje proti subvencovanému dovozu a môže obmedzovať prístup zahraničných spoločností k verejným zákazkám, ak európske firmy nemajú porovnateľný prístup na trhu danej krajiny.
Brusel už tento prístup použil voči Číne pri zdravotníckych pomôckach. Po vyšetrovaní obmedzení, ktorým čelili európske firmy v čínskych verejných súťažiach, zaviedla Komisia v júni 2025 cielené obmedzenia pre čínske podniky a produkty pri vybraných verejných zákazkách v EÚ. V septembri 2026 zároveň začala revíziu fungovania takzvaného International Procurement Instrument, teda nástroja, ktorý umožňuje reagovať na nerovný prístup k verejným zákazkám mimo Únie.
Citlivejšou otázkou je návrh Francúzska a Nemecka na vytvorenie ďalšieho obchodného mechanizmu, ktorý by podľa dostupných správ mohol EÚ umožniť reagovať flexibilnejšie na praktiky považované za nespravodlivé. Diskusia pripomína americký systém Section 301, prostredníctvom ktorého môžu Spojené štáty vyšetrovať obchodné praktiky iných krajín a následne zavádzať protiopatrenia. V EÚ však zatiaľ nejde o schválený nástroj, ale o politický návrh vo fáze diskusie.
Čína už upozornila, že v prípade nových opatrení namierených proti jej firmám alebo výrobkom bude reagovať. Čínske ministerstvo obchodu označilo pripravované úvahy za jednostranné a varovalo pred poškodením vzájomnej dôvery. Medzi možné čínske reakcie môžu patriť vlastné vyšetrovania obchodných praktík alebo opatrenia voči európskym firmám, hoci ich konkrétny rozsah zatiaľ nie je známy.
Október preto nemusí priniesť jednu veľkú obchodnú konfrontáciu, ale môže ukázať, akým smerom sa vzťahy medzi EÚ a Čínou posunú. Ak Peking ponúkne konkrétne ústupky, Brusel môže pokračovať v rokovaniach. Ak sa tak nestane, tlak na používanie prísnejších nástrojov bude pravdepodobne narastať. Pre európsky priemysel ide o významnú otázku: Čína zostáva jedným z najväčších obchodných partnerov EÚ a zároveň dôležitým dodávateľom batérií, elektroniky, solárnych technológií a kritických surovín.