Podľa vydania Science, Research and Innovation Performance of the EU 2026 je Európska únia druhá na svete podľa vedeckého výstupu a kvalita európskeho výskumu zostáva vysoká. Výraznou silnou stránkou je aj medzinárodná spolupráca – približne 57 % vedeckých publikácií z EÚ vzniká v spolupráci s výskumníkmi zo zahraničia. Problém nastáva vo chvíli, keď sa výsledky výskumu majú premeniť na komerčné produkty a firmy schopné konkurovať globálnym technologickým lídrom.
Komisia identifikovala štyri hlavné problémy: nedostatočné investície, fragmentáciu európskeho výskumného priestoru, slabšie podmienky pre rast inovatívnych firiem a rastúcu globálnu konkurenciu. Európske peniaze na výskum sú stále rozdelené medzi jednotlivé krajiny, regióny a inštitúcie, čo podľa správy znižuje celkový efekt investícií a komplikuje vytváranie projektov dostatočne veľkých na globálnu konkurenciu.
Osobitne viditeľný je problém pri strategických technológiách. Európa produkuje kvalitný základný výskum, ale zaostáva v schopnosti pretaviť ho do dominantného postavenia v oblastiach, ako sú umelá inteligencia, pokročilé polovodiče alebo cloud computing. Prekážkami sú najmä financovanie rýchlo rastúcich spoločností, slabšie využívanie duševného vlastníctva a pomalšie zavádzanie nových technológií do praxe.
Komisia preto pripravuje viacero zásahov. European Research Area Act má zlepšiť koordináciu výskumných priorít medzi členskými štátmi, odstrániť bariéry pohybu vedcov a znalostí a zlepšiť plánovanie investícií. European Innovation Act má zase pomôcť inovatívnym firmám jednoduchšie pristupovať k verejným zákazkám a využívať duševné vlastníctvo pri získavaní financovania.
Ďalšou súčasťou stratégie je Scaleup Europe Fund, ktorý má mobilizovať viac súkromného a inštitucionálneho kapitálu pre európske technologické firmy. Komisia zároveň navrhuje posilniť rozpočet na výskum a inovácie v ďalšom dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2028 až 2034. Program Choose Europe má zase pomôcť prilákať a udržať vedcov, inovátorov a podnikateľov, ktorí by inak mohli odísť do Spojených štátov alebo Ázie.
Nová správa zároveň potvrdzuje širší problém, na ktorý EÚ upozorňuje už niekoľko rokov. Európa dokáže vytvárať kvalitné vedecké poznatky, ale oveľa ťažšie z nich buduje globálne technologické firmy. Komisia preto čoraz viac spája výskum s otázkou konkurencieschopnosti, produktivity a strategickej autonómie.
Pre Slovensko je téma relevantná najmä cez európske financovanie výskumu, univerzity, technologické firmy a schopnosť zapájať sa do veľkých medzinárodných projektov. Ak EÚ začne viac sústreďovať peniaze do strategických technológií a veľkých spoločných programov, členské štáty budú musieť zlepšiť vlastné výskumné prostredie, aby z nových investícií dokázali reálne profitovať.