Jadrom je nová švédska zahraničná spravodajská služba Utrikesunderrättelsetjänsten (UND), ktorú vláda schválila 5. mája. Ministerka zahraničia Maria Malmer Stenergardová vtedy povedala, že vojna na Ukrajine ukázala, že informačná prevaha je rovnako dôležitá ako moderné zbrane, a nová služba má byť porovnateľná s britskou MI6. UND začne pracovať v januári 2027, prevezme časť úloh vojenskej spravodajskej služby MUST a bude spolupracovať s ozbrojenými silami, bezpečnostnou políciou Säpo aj agentúrou FRA zodpovednou za odpočúvanie signálov.
Švédsko si z minulosti nesie ponaučenie. Pred ruskou inváziou na Ukrajinu v roku 2022 pochybovala MUST o varovaniach amerických a britských služieb, ktoré sa napokon ukázali ako správne. Bývalý premiér Carl Bildt uviedol, že MUST je dobrá v sledovaní vojenského vývoja, no slabšia pri politike Ruska a jeho úmysloch. Vláda k tomu tento rok predstavila prvú národnú spravodajskú stratégiu na roky 2026 až 2030, ktorá označuje Rusko za dlhodobú hrozbu a kladie dôraz na umelú inteligenciu a spoluprácu v rámci Severu, EÚ a NATO.
Nie je to izolovaný krok. Nemecko sa podľa The Economist snaží uvoľniť zahraničnú rozviedku BND spod prísnych pravidiel ochrany súkromia, ktoré jej sťažujú sledovanie cieľov. Politici v Nemecku a v Holandsku zvažujú aj európske siete zdieľania spravodajských informácií po vzore aliancie Five Eyes, teda spolupráce USA, Británie, Kanady, Austrálie a Nového Zélandu, ktorej jadrom je odpočúvanie komunikácie. Dôvodom nie je len Rusko, ale aj obavy z toho, že napäté transatlantické vzťahy môžu oslabiť prístup Európy k americkým informáciám. Ide zatiaľ o diskusiu, nie o hotové plány.
Pre Slovensko ako člena EÚ a NATO je to signál, že spravodajská spolupráca v Európe sa bude prehlbovať a že otázka, na koho informácie sa spoliehame, nie je len technickou záležitosťou. Či sa z národných ambícií stane skutočná európska sieť, ukáže až vývoj v najbližších rokoch.