Ruské ministerstvo zahraničných vecí v sobotu 3. októbra zopakovalo varovanie určené zahraničným občanom a pracovníkom diplomatických misií na Ukrajine. Moskva ich vyzvala, aby sa vyhli pobytu v krajine a cestám na jej územie. Súčasne oznámila, že ruské ozbrojené sily budú pokračovať v rozsiahlych útokoch na Ukrajinu.
Rusko tvrdí, že útoky sú reakciou na ukrajinské zásahy proti ruskému územiu a že ich cieľom sú vojenské objekty v Kyjeve a ďalších ukrajinských mestách. Ide o stanovisko ruskej strany. Moskva zároveň uviedla, že zodpovednosť za prípadné následky pre zahraničných občanov, ktorí jej varovanie ignorujú, podľa nej nesú samotní ľudia, ktorí sa rozhodnú na Ukrajine zostať.
Nejde pritom o prvé takéto varovanie. Ruské ministerstvo zahraničných vecí vydalo podobnú výzvu už 25. mája a následne ju pripomínalo aj v ďalších mesiacoch. Vtedy Moskva hovorila o začatí systematických útokov na objekty, ktoré označuje za súčasť ukrajinskej vojenskej infraštruktúry. Dnešné vyhlásenie je teda obnovením predchádzajúceho varovania v čase, keď sa útoky na ukrajinské hlavné mesto opäť zintenzívňujú.
Situácia v Kyjeve sa v posledných dňoch skutočne zhoršila. Ruské útoky opakovane zasiahli mosty cez Dneper a v sobotu bol poškodený aj Severný most. Podľa kyjevského starostu Vitalija Klička bola poškodená vozovka a trolejbusové vedenie, čo si vyžiadalo prerušenie dopravy. Bezprostredne po útoku neboli hlásené obete.
Kyjev sa zároveň pripravuje na ďalšiu zimu, počas ktorej ukrajinské úrady očakávajú pokračovanie ruských útokov na energetickú a ďalšiu kritickú infraštruktúru. Rusko tvrdí, že cielene neútočí na civilné obyvateľstvo. Ukrajina však opakovane hlási zásahy obytných budov a ďalších civilných objektov počas ruských raketových a dronových útokov.
Ruské varovanie automaticky neznamená, že zahraničné ambasády Kyjev opúšťajú. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že od zahraničných diplomatických misií nedostalo žiadne oznámenia ani žiadosti súvisiace s plánovaným presunom z hlavného mesta. Niektoré diplomatické misie môžu mať pripravené krízové plány, to však nie je to isté ako rozhodnutie o evakuácii.
Pre Slovensko je situácia relevantná najmä z bezpečnostného hľadiska. Slovenské veľvyslanectvo pôsobí v Kyjeve a pokračujúce ruské útoky zvyšujú bezpečnostné riziko pre diplomatov aj ďalších zahraničných občanov nachádzajúcich sa v ukrajinskom hlavnom meste. Samotné ruské vyhlásenie však nepredstavuje oznámenie konkrétneho útoku ani jeho presného času alebo cieľa.