Lagarde o téme hovorila 28. septembra počas vypočutia vo Výbore Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci. Podľa nej sa umelá inteligencia už začína premietať do firemných investícií, úverov aj fungovania pracovného trhu. Úvery súvisiace s AI už podľa odhadov ECB predstavujú približne štvrtinu rastu úverov poskytovaných firmám v eurozóne.
Údaj o približne 10 % investícií vychádza z prieskumu ECB medzi podnikmi. Detailnejšie výsledky ukazujú, že firmy očakávali v priemere približne 9 % svojich celkových investícií smerovať do AI počas nasledujúcich 12 mesiacov, pričom veľké podniky plánovali približne 10 %. Lagarde preto pri prezentácii výsledkov používa zaokrúhlené vyjadrenie, že firmy v roku 2026 vyčlenia na AI „okolo 10 %“ investícií.
Samotné používanie umelej inteligencie sa pritom šíri rýchlo, no intenzita zostáva nerovnomerná. Koncom roka 2025 približne 38 % firiem v eurozóne uvádzalo aspoň stredne intenzívne používanie AI, ale iba 7 % ju využívalo vo významnej miere. Viac ako polovica pracovníkov už podľa ECB používa AI pri práci, no medzi krajinami a firmami existujú výrazné rozdiely.
Problémom Európy podľa Lagarde nie je iba prijatie technológie, ale aj objem kapitálu potrebného na jej rozvoj. Firmy musia investovať do čipov, dátových centier, elektrickej infraštruktúry, dát, softvéru a rekvalifikácie zamestnancov. Spojené štáty v tejto oblasti postupujú rýchlejšie. ECB už v septembri upozornila, že americké digitálne investície rástli za posledné dva roky približne dvakrát rýchlejšie ako v eurozóne.
AI pritom môže byť pre európsku ekonomiku výrazným zdrojom rastu produktivity. Odhady ECB naznačujú, že pri rýchlom a širokom zavádzaní technológie by AI mohla počas nasledujúceho desaťročia zvýšiť ročný rast produktivity eurozóny približne o 0,3 až 0,4 percentuálneho bodu. Pri pomalšom zavádzaní by bol efekt približne polovičný.
Lagarde zároveň upozornila, že súčasný investičný boom nie je bez rizík. Hodnoty akcií na svetových trhoch sú čoraz viac koncentrované v relatívne malej skupine technologických spoločností spojených s AI, ktoré zároveň rýchlo zvyšujú svoje dlhové financovanie. Ak by investori výrazne prehodnotili ich rastové očakávania alebo schopnosť splácať dlh, korekcia by sa mohla preniesť aj na európske finančné trhy.
Pre Európu preto nebude rozhodujúce iba to, koľko peňazí do AI investuje, ale aj či dokáže technológiu rozšíriť mimo úzkej skupiny technologických lídrov. ECB poukazuje na potrebu jednotnejšieho európskeho trhu, dostupnejšieho kapitálu, dostatočnej energetickej infraštruktúry a vzdelávania pracovníkov. Európske iniciatívy vrátane AI Factories a pripravovaných AI Gigafactories majú pomôcť časť investičného rozdielu zmenšiť.
Pre Slovensko nejde o bezprostrednú legislatívnu zmenu, no trend môže mať významný hospodársky dopad. Slovenské firmy sú súčasťou jednotného trhu a dodávateľských reťazcov eurozóny, takže rýchlosť zavádzania AI môže v najbližších rokoch ovplyvňovať produktivitu, konkurencieschopnosť, dopyt po pracovníkoch aj schopnosť prilákať nové investície.