Lagarde počas vypočutia vo Výbore Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci upozornila, že augustová medziročná inflácia v eurozóne dosiahla 3,2 %, kým v júli bola na úrovni 2,9 %. Najvýraznejšie ju nahor tlačili energie, ktorých ceny boli medziročne vyššie o 14,3 %. Inflácia bez energií a potravín však mierne klesla na 2,4 %, čo je pre ECB dôležitý signál pri posudzovaní, či sa cenový šok začína šíriť do celej ekonomiky.
Pozornosť centrálnej banky sa sústreďuje najmä na mzdy a takzvané druhotné inflačné efekty. Kompenzácia na zamestnanca, ktorú ECB používa ako jeden z ukazovateľov nominálneho rastu miezd, v druhom štvrťroku medziročne vzrástla o 3,3 %, po 3,6 % v prvom štvrťroku. Podľa Lagarde zatiaľ neexistujú dôkazy, že by vyššie ceny energií vyvolávali výraznejší tlak na mzdy a následne ďalšie zdražovanie. Práve vznik takejto mzdovo-cenovej špirály by bol pre ECB dôvodom na agresívnejšiu reakciu.
ECB už na septembrovom zasadnutí úrokové sadzby zvýšila o 25 bázických bodov. Sadzba jednodňových sterilizačných operácií, ktorá je dnes hlavným nástrojom menovej politiky ECB, tak od 16. septembra dosahuje 2,50 %. Sadzba hlavných refinančných operácií je 2,65 % a jednodňová refinančná sadzba 2,90 %. Septembrové zvýšenie ECB zdôvodnila tým, že energetický šok udrží infláciu nad dvojpercentným cieľom dlhšie, než sa pôvodne očakávalo.
Lagarde však v Európskom parlamente zdôraznila, že ECB nereaguje automaticky na každý rast cien ropy či plynu. Rozhodujúce je, či sa vyššie ceny energií začnú trvalo prenášať do ostatných cien, miezd a inflačných očakávaní. Podľa septembrových projekcií ECB má priemerná inflácia dosiahnuť 3,0 % v roku 2026, 2,5 % v roku 2027 a 2,1 % v roku 2028. Dlhodobejšie inflačné očakávania pritom podľa centrálnej banky zostávajú približne pri jej dvojpercentnom cieli.
Do rozhodovania však vstupuje aj opačný tlak. Lagarde upozornila, že dlhodobé úrokové sadzby na finančných trhoch od septembrového zasadnutia citeľne vzrástli. Vyššie výnosy dlhopisov zdražujú financovanie štátov, firiem aj domácností a môžu ekonomický rast brzdiť viac, než ECB zapracovala do svojich septembrových projekcií. To zároveň môže obmedziť schopnosť firiem prenášať vyššie náklady na zákazníkov a tlmiť ďalšie inflačné tlaky.
Práve preto Lagarde hovorí o „strednej ceste“. Energetický šok je podľa nej príliš výrazný na to, aby ho ECB jednoducho ignorovala, zatiaľ však nie sú viditeľné známky jeho pevného zakotvenia v domácej inflácii. Centrálna banka preto nebude automaticky signalizovať sériu ďalších zvýšení sadzieb a ďalšie rozhodnutia chce prijímať podľa nových údajov na každom zasadnutí osobitne.
Vývoj je dôležitý aj pre slovenské domácnosti a firmy. Úrokové sadzby ECB neurčujú priamo úrok na konkrétnej hypotéke, výrazne však ovplyvňujú cenu peňazí v eurozóne, sadzby na finančných trhoch a následne podmienky, za ktorých banky financujú domácnosti a podniky. Ak by zvýšené sadzby zostali v eurozóne dlhšie alebo ECB pristúpila k ďalšiemu sprísňovaniu politiky, tlak na zlacňovanie nových hypoték a firemných úverov by bol slabší.