Krajiny Európskej únie v piatok 2. októbra diskutovali o francúzskom návrhu na ďalšie uvoľnenie núdzových zásob palív. Podľa troch zdrojov Reuters oboznámených s rokovaniami návrh počíta s tým, že európske krajiny uvoľnia 50 miliónov barelov nafty, zatiaľ čo členovia Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) by pridali ďalších 50 miliónov barelov ropy. Časť európskej nafty by sa podľa diskutovaného scenára dostala na trh počas 20 dní. V tejto fáze však ide o návrh – uvoľnenie zásob nebolo schválené.
Rozsah navrhovaného zásahu nie je zanedbateľný. Reuters na základe údajov Eurostatu uvádza, že 50 miliónov barelov predstavuje približne 17 % núdzových zásob nafty a gasoilu v EÚ a zodpovedá približne 3 % ročnej spotreby týchto palív v Únii. Európske vlády tak musia zvažovať dve protichodné potreby: dostať na trh ďalšie palivo a zmierniť vysoké ceny, no zároveň si zachovať dostatočnú rezervu pre prípad ďalšieho narušenia dodávok.
Rokovania prichádzajú pod výrazným tlakom Spojených štátov. Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa podľa Reuters požadovala od veľkých európskych krajín vrátane Francúzska a Nemecka uvoľnenie až 100 miliónov barelov nafty v priebehu 20 dní. Washington zároveň zvažuje obmedzenie amerického exportu nafty, ak Európa neuvoľní väčšie množstvo svojich rezerv. Európske krajiny preto diskutovali aj o možnosti podmieniť prípadné uvoľnenie zásob americkým záväzkom, že Spojené štáty jednostranný zákaz exportu nezavedú.
Do rokovaní vstupuje aj skupina G7. Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorého krajina v súčasnosti predsedá G7, zvolal na piatok videokonferenciu lídrov skupiny venovanú situácii na globálnych trhoch s ropou a rafinovanými produktmi. Macron pred rokovaním telefonoval s Donaldom Trumpom aj kanadským premiérom Markom Carneyom. Elyzejský palác uviedol, že cieľom je diskutovať o možných opatreniach na svetových energetických trhoch.
Dôvodom rastúceho tlaku je mimoriadne napätá situácia najmä na trhu s naftou. Dodávky zasiahli výpadky spojené s vojnou s Iránom, Rusko obmedzilo export a ďalší problém pribudol z Ázie. Čínske rafinérie v októbri pozastavili export ropných produktov mimo Hongkongu a Macaa, čo môže ďalej obmedziť množstvo palív dostupných na svetovom trhu. Európa sa pritom v posledných rokoch stala závislejšou od dovozu nafty zo Spojených štátov, takže prípadné americké exportné obmedzenie by pre európsky trh predstavovalo ďalšie riziko.
Trh na informácie o európskych rokovaniach zareagoval okamžite. Cena ropy Brent v piatok klesla o viac než 2 % a európske futures na gasoil približne o 5 %. Krátko po poludní sa európsky benchmark nafty obchodoval približne za 1 384,50 dolára za tonu, čo predstavovalo pokles asi o 4,5 %. Samotný pokles cien však ešte neznamená, že problém s dodávkami je vyriešený – obchodníci reagujú aj na očakávanie, že na trh by mohlo prísť ďalšie palivo zo strategických rezerv.
Pre Slovensko je vývoj relevantný najmä cez európsky trh s naftou. Nafta je kľúčovým palivom pre nákladnú dopravu, poľnohospodárstvo a ďalšie odvetvia, takže dlhodobo vysoké veľkoobchodné ceny môžu zvyšovať náklady v širšej ekonomike. Slovensko má systém núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, nie je však potvrdené, či a v akom rozsahu by sa zapojilo do aktuálne diskutovaného uvoľnenia 50 miliónov barelov nafty.
Rozhodujúce preto bude, či sa francúzsky návrh zmení na koordinovaný európsky krok a aký postoj zaujmú Spojené štáty. Európa už počas súčasnej energetickej krízy časť rezerv využila a 32 členov IEA sa v marci dohodlo na koordinovanom uvoľnení 400 miliónov barelov strategických ropných zásob. Podľa šéfa IEA Fatiha Birola už bolo uvoľnených približne dve tretiny tohto objemu. Každé ďalšie čerpanie rezerv preto bude znamenať kompromis medzi okamžitým tlakom na ceny a zachovaním poistky pre prípad ďalšieho zhoršenia dodávok.