Niekoľkomesačný spor o budúcnosť Grónska sa skončil dohodou, ktorá ešte pred časom pôsobila ako námet na geopolitický thriller. Americký prezident Donald Trump, Dánsko a samospráva Grónska 22. septembra podpísali počas Valného zhromaždenia OSN v New Yorku bezpečnostnú dohodu zameranú na posilnenie obrany Arktídy a severného Atlantiku. Spojené štáty vďaka nej získajú podstatne väčší priestor na vojenské pôsobenie na najväčšom ostrove sveta.
Dohoda počíta s rozšírením americkej vojenskej infraštruktúry. Spojené štáty majú modernizovať už existujúcu Pituffik Space Base na severozápade Grónska a získajú nové obranné oblasti v Narsarsuaqu na juhu a v Mestersvigu na východnom pobreží. Narsarsuaq je pritom miestom bývalej americkej základne z obdobia druhej svetovej vojny a studenej vojny. Mestersvig dnes využívajú aj dánske jednotky. Podľa predchádzajúcich informácií Reuters má Washington v Narsarsuaqu obnoviť vojenskú základňu a v Mestersvigu vytvoriť nové zariadenie.
Strategický význam Grónska je oveľa väčší, než by naznačovala jeho riedka populácia. Ostrov leží medzi Severnou Amerikou a Európou a nachádza sa na jednej z najdôležitejších trás pre sledovanie rakiet, lietadiel a pohybu v Arktíde. Pituffik už dnes prevádzkuje americký systém včasného varovania pred balistickými raketami a zariadenia dôležité pre vesmírne operácie. S postupným ústupom arktického ľadu zároveň rastie význam severných námorných trás a záujem veľmocí o región.
Nová dohoda má zároveň zabrániť tomu, aby si v Grónsku vytvoril vojenskú prítomnosť štát mimo NATO. V pozadí sú predovšetkým obavy Západu z rastúcej aktivity Ruska v Arktíde a dlhodobého ekonomického záujmu Číny o región a jeho nerastné suroviny. Americká prítomnosť preto nebude slúžiť iba obrane samotného Grónska, ale bude súčasťou širšieho systému obrany severného krídla NATO a severoamerického kontinentu.
Politicky je však rovnako dôležité to, čo dohoda nerobí. Grónsko sa nestáva americkým územím a Spojené štáty nezískavajú jeho vlastníctvo. Dánska premiérka Mette Frederiksen zdôraznila, že dohoda rešpektuje suverenitu a územnú celistvosť Dánskeho kráľovstva aj právo Grónčanov na sebaurčenie. Grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen označil dohodu za spôsob, ako posilniť bezpečnosť Grónska a jeho postavenie v medzinárodnej spolupráci.
Práve otázka suverenity bola v posledných mesiacoch najvýbušnejšou časťou celého sporu. Trump opakovane hovoril, že Spojené štáty Grónsko potrebujú z bezpečnostných dôvodov, a jeho výroky o možnom získaní ostrova vyvolali ostré reakcie v Kodani aj medzi samotnými Grónčanmi. Nová dohoda predstavuje kompromis: Washington dostane výrazne širšie možnosti na zabezpečenie ostrova, ale bez zmeny jeho politického statusu.
Dohoda má význam aj pre Európu. Arktída sa postupne stáva ďalším priestorom strategickej konkurencie medzi Spojenými štátmi, Ruskom a Čínou. NATO preto venuje severnému regiónu čoraz väčšiu pozornosť. Ak sa americké vojenské kapacity v Grónsku skutočne rozšíria podľa súčasného plánu, ostrov sa ešte pevnejšie začlení do obranného systému Severoatlantickej aliancie.
Príbeh Grónska tým však pravdepodobne nekončí. Ostrov má rozsiahlu autonómiu a časť grónskej politickej scény dlhodobo diskutuje o budúcej nezávislosti od Dánska. Nová bezpečnostná dohoda má podľa dostupných informácií počítať aj so situáciou, v ktorej by sa Grónsko jedného dňa osamostatnilo a zostalo súčasťou NATO. Práve to ukazuje, že dnešná dohoda nie je iba riešením aktuálneho sporu s Trumpom, ale pokusom nastaviť bezpečnostné pravidlá Arktídy na celé ďalšie desaťročia.