Misia je súčasťou Transporter-18, zdieľaného letu SpaceX z Kalifornie. Google projekt vyvíja v spolupráci so spoločnosťou Planet Labs, ktorá zabezpečuje satelitnú platformu a prevádzku experimentu. Prvá fáza sa má sústrediť najmä na to, ako TPU zvládnu vibrácie pri štarte, radiáciu, prudké teplotné rozdiely a chladenie vo vákuu.
Google už pred štartom testoval svoje Trillium TPU v protónovom zväzku v laboratóriu UC Davis. Firma uvádza, že čipy zvládli dávku radiácie vyššiu, než by očakávala počas päťročnej misie na obežnej dráhe. To však ešte neznamená, že sú pripravené na dlhodobú prevádzku vo vesmíre. Práve preto prichádza reálny orbitálny test.
Najväčšou výzvou nie je iba odolnosť elektroniky, ale aj teplo. AI čipy spotrebujú veľa energie a produkujú veľké množstvo odpadového tepla. Na Zemi sa dátové centrá chladia vzduchom alebo kvapalinovými systémami, no vo vákuu nefunguje klasické prúdenie vzduchu. Google preto skúša kombináciu tepelných trubíc a radiátorov, ktoré majú teplo odvádzať žiarením.
Dlhodobejšia myšlienka projektu Suncatcher je ambicióznejšia. Google skúma, či by raz mohli celé zhluky satelitov vytvoriť výpočtovú infraštruktúru pre AI priamo vo vesmíre. Výhodou by mohol byť takmer nepretržitý prístup k slnečnému žiareniu v niektorých orbitách. Google odhaduje, že satelity by tam mohli získať až niekoľkonásobne viac solárnej energie než porovnateľné systémy na Zemi.
Takýto systém by však vyžadoval aj veľmi rýchle spojenie medzi jednotlivými satelitmi. Google plánuje použiť laserovú komunikáciu s vysokou šírkou pásma. Ďalší krok v roku 2027 má preto zahŕňať dva satelity, ktoré budú testovať nielen samotné AI čipy, ale aj komunikáciu medzi sebou pri lete vo formácii.
Planet Labs projekt podporuje vlastnou satelitnou technológiou. Firma uvádza, že pre Google vyvíja platformu vychádzajúcu z jej novej generácie satelitov Owl a dlhodobým cieľom je overiť, či sa dá vysoko výkonný výpočet presunúť priamo na obežnú dráhu. To by v budúcnosti mohlo zmeniť nielen spracovanie AI, ale aj satelitné pozorovanie Zeme, keďže časť dát by sa mohla analyzovať ešte pred odoslaním na zem.
Projekt však zostáva v ranej výskumnej fáze. Google otvorene uvádza, že súčasný let je predovšetkým technický experiment. Nie je potvrdené, že vesmírne AI dátové centrá budú ekonomicky výhodnejšie než pozemské, ani že sa podarí vyriešiť otázky chladenia, opraviteľnosti, ceny štartov a spoľahlivosti vo veľkom meradle.
Zaujímavé je, že Google nie je jediný, kto o takomto smere uvažuje. Aj SpaceX vo svojich materiáloch opisuje vývoj budúcich satelitov určených priamo na AI výpočty a hovorí o možnosti začať ich nasadzovať už od roku 2028. Preteky o výpočtovú infraštruktúru vo vesmíre sa tak môžu stať ďalšou kapitolou súčasného AI boomu.