Začiatok vegetačnej sezóny bol pritom v mnohých častiach Európy relatívne priaznivý. Situácia sa však počas leta prudko zmenila. Západnú a strednú Európu zasiahla kombinácia dlhého obdobia bez výraznejších zrážok, teplôt nad 35 stupňov Celzia a takzvaných tropických nocí, keď teplota neklesá pod 20 stupňov. Pôda postupne strácala vlhkosť a rastliny prechádzali kritickými fázami vývoja rýchlejšie než obvykle.
JRC uvádza, že v najviac postihnutých oblastiach dozrievala kukurica až približne o tri týždne skôr než počas bežnej sezóny. Rýchlejší vývoj však neznamenal lepšiu úrodu. Rastliny mali menej času a vody na vytváranie zrna, hľúz či klasov, čo viedlo k menším výnosom a v extrémnych prípadoch až k úplnému zlyhaniu porastov.
Septembrové odhady JRC ukazujú, že výnosy sóje v EÚ majú byť približne o 15 % nižšie než päťročný priemer. Pri zelenej kukurici je pokles odhadovaný na 14 %, pri cukrovej repe na 11 %, pri kukurici na zrno na 8 % a pri zemiakoch na 7 %. Celková produkcia môže klesnúť ešte výraznejšie, pretože v najhoršie postihnutých oblastiach zostali niektoré silno poškodené polia nezobraté.
Zaujímavý je rozdiel medzi zimnými a letnými plodinami. Väčšina ozimín už mala rozhodujúcu časť vývoja za sebou pred nástupom najhorších horúčav a sucha, preto ich výsledky zostávajú približne na úrovni priemeru posledných piatich rokov. Letné plodiny však zasiahli extrémne podmienky práve počas kvitnutia, tvorby zrna a rastu biomasy, čo ich poškodilo podstatne viac.
Problémy sa netýkajú len rastlinnej výroby. JRC upozorňuje aj na prudké zhoršenie stavu pasienkov a trávnych porastov. Po priaznivom začiatku sezóny sa ich rast v častiach západnej a strednej Európy výrazne spomalil alebo úplne zastavil. Farmári tak majú menej trávy na pasenie aj menej zásob na zimné obdobie. Slabšia úroda zelenej kukurice zároveň znižuje dostupnosť ďalšieho významného krmiva a v niektorých regiónoch už farmári reagujú znižovaním počtu hospodárskych zvierat.
Slovensko patrilo medzi krajiny, ktoré JRC už počas leta označilo za výrazne postihnuté kombináciou horúčav a nedostatku vody. Augustová správa uvádzala, že negatívne vplyvy na letné plodiny sa na Slovensku ďalej zhoršovali a lokálne nemožno vylúčiť ani zlyhanie úrody. Samostatný septembrový odhad Štatistického úradu SR navyše uvádza, že úroda kukurice na zrno môže byť v porovnaní s minulým rokom nižšia až o 39 %.
Pre spotrebiteľov to však automaticky neznamená, že ceny potravín vzrastú presne o rovnaké percentá ako úroda. Konečné ceny ovplyvňuje aj dovoz, svetová produkcia, zásoby, ceny energií, spracovanie či marže obchodníkov. Slabšia európska úroda však môže zvýšiť tlak najmä na ceny krmív a niektorých poľnohospodárskych komodít.
JRC upozorňuje, že leto 2026 ukazuje rastúcu zraniteľnosť európskeho poľnohospodárstva voči extrémnym prejavom počasia. Okrem horúčav a sucha musia farmári počítať aj s prívalovými dažďami, povodňami či neskorými mrazmi. Výskumné centrum preto zdôrazňuje význam lepšieho hospodárenia s vodou, odolnejších poľnohospodárskych systémov a presnejšieho monitorovania rizík.