Jemenskí Húsíovia sa snažia presvedčiť Európsku úniu, že európske obchodné lode nemajú byť cieľom ich operácií v Červenom mori. Podľa Financial Times poslalo hnutie 10. septembra list Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, v ktorom uviedlo, že jeho vojenská kampaň nebude zasahovať európske plavidlá a nemá ohrozovať slobodu navigácie cez Bab al-Mandab. List mal byť odoslaný v deň, keď Húsíovia obsadili strategický jemenský prístav Mokka a výrazne posilnili svoju pozíciu pri jednej z najdôležitejších námorných trás sveta.
Takéto ubezpečenie prichádza v čase, keď sa situácia v regióne opäť zhoršila. Húsíovia pokračujú v bojoch proti silám podporovaným Saudskou Arábiou a zároveň podnikajú útoky proti saudským cieľom. Európska únia ich vojenskú kampaň v Jemene aj útoky na Saudskú Arábiu verejne odsúdila a vyzvala ich, aby zastavili všetky vojenské operácie vrátane útokov proti obchodnej plavbe. Brusel tak ich sľub v liste zatiaľ nevníma ako dôvod na zníženie ostražitosti.
Bab al-Mandab je pritom kľúčový pre globálny obchod. Spája Červené more s Adenským zálivom a patrí medzi trasy, ktorými prechádza veľká časť kontajnerovej dopravy a energetických zásielok medzi Áziou a Európou. Po útokoch Húsíov v predchádzajúcich rokoch začali mnohé lodné spoločnosti obchádzať Afriku cez Mys dobrej nádeje, čo predĺžilo prepravu, zvýšilo náklady a zdražilo poistenie. FT upozorňuje, že kontajnerová doprava cez Bab al-Mandab sa teraz dostala na najvyššiu úroveň približne za tri roky, čo robí každý nový bezpečnostný signál dôležitým pre lodné spoločnosti aj európsky priemysel.
Húsíovia podobné selektívne ubezpečenia používali už v minulosti. Nedávno tvrdili, že nebudú útočiť ani na americké lode, pokiaľ sa Spojené štáty priamo nezapoja do bojov proti nim. Washington po kontakte sprostredkovanom Ománom zároveň ustúpil od plánovaných útokov na Húsíov. Takéto sľuby preto neznamenajú všeobecné zastavenie námorných operácií, ale skôr snahu rozlišovať medzi štátmi a loďami, ktoré hnutie považuje za nepriateľské, a tými, ktoré chce nechať na pokoji.
Európska únia však na opačnej strane svoju vojenskú prítomnosť znižovať nechce. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallas tento týždeň uviedla, že námorná misia Aspides má momentálne približne šesť vojnových lodí, no podľa nej by ich potrebovala viac než desať. Dôvodom je rastúce riziko pre obchodnú plavbu a nepredvídateľnosť útokov v Červenom mori. To ukazuje, že Brusel síce registruje houthijské ubezpečenia, ale bezpečnostnú situáciu stále považuje za vážnu.
Pre Európu je praktický význam jednoduchý: ak by Húsíovia svoj záväzok dodržali a obchodná plavba cez Bab al-Mandab sa ďalej normalizovala, mohlo by to znižovať náklady na dopravu medzi Áziou a Európou a zmierniť časť tlaku na logistiku. Zatiaľ však ide o jednostranné politické ubezpečenie, nie o medzinárodnú dohodu alebo prímerie. Navyše pokračujú boje v Jemene aj útoky proti Saudskej Arábii, takže lodné spoločnosti budú pri návrate na trasu pravdepodobne rozhodovať oveľa viac podľa reálnej bezpečnostnej situácie než podľa jedného listu.