Irán sa pokúša otvoriť ďalšiu cestu k ukončeniu vojny so Spojenými štátmi. Minister zahraničia Abbás Arákčí na pôde OSN potvrdil, že Teherán prostredníctvom sprostredkovateľov odovzdal Washingtonu konkrétny sedemdňový plán. Ak Spojené štáty prijmú podmienky a začnú ich plniť, Irán tvrdí, že do siedmich dní dokáže obnoviť normálnu plavbu cez strategický Hormuzský prieliv. „Voľba je teraz na Spojených štátoch,“ povedal Arákčí novinárom.
Návrh vychádza z memoranda, na ktorom sa Washington a Teherán dohodli už v júni, tentoraz však Irán navrhuje oveľa rýchlejší harmonogram. Podľa dostupných detailov by počas siedmich dní mali ustávať vojenské operácie, vrátane bojov na ďalších regionálnych frontoch, USA by mali ukončiť námornú blokádu, uvoľniť časť zmrazených iránskych aktív a poskytnúť úľavy zo sankcií na vývoz iránskej ropy. Na konci procesu by Irán znovu otvoril Hormuzský prieliv a následne by sa začali širšie rokovania o jadrovom programe.
Práve poradie jednotlivých krokov však zostáva jedným z hlavných problémov. Teherán chce, aby Washington najskôr uskutočnil konkrétne kroky a až potom by sa naplno obnovila plavba a začali širšie rokovania. Americká strana naopak dlhodobo tlačí na to, aby sa otázka jadrového programu riešila už od začiatku a aby otvorenie Hormuzu nebolo podmienené rozsiahlymi ústupkami. Táto nezhoda patrí medzi dôvody, prečo predchádzajúca júnová dohoda nevydržala.
Hormuz je pritom oveľa viac než regionálny problém. Ide o jednu z najdôležitejších námorných trás pre svetový obchod s ropou a skvapalneným plynom. Obmedzenia dopravy cez prieliv už prispeli k rastu cien energií a zvýšili náklady na dopravu a poistenie tankerov. Prípadné obnovenie stabilnej premávky by preto mohlo mať dosah ďaleko za hranicami Blízkeho východu – vrátane Európy, ktorá v posledných mesiacoch zápasí s drahou ropou a naftou.
Iránsky návrh prichádza aj v politicky citlivom čase pre Donalda Trumpa. Spojené štáty sa približujú k novembrovým voľbám do Kongresu a vysoké ceny palív patria medzi témy, ktoré môžu ovplyvňovať náladu voličov. Teherán tým získava ďalšiu vyjednávaciu kartu: rýchle otvorenie Hormuzu by mohlo zmierniť tlak na energetické trhy, no Washington by zaň musel pristúpiť na podmienky, ktoré zahŕňajú sankčné úľavy a širšie zastavenie bojov.
Zatiaľ však nejde o prímerie ani hotovú mierovú dohodu. Spojené štáty návrh verejne neprijali a medzi oboma stranami zostávajú veľké rozdiely pri jadrovom programe, sankciách, Hormuze aj regionálnych konfliktoch. Arákčí tvrdí, že Irán je pripravený sedemdňový plán spustiť okamžite po jeho akceptovaní, no ďalší krok je teraz na Washingtonu.
Ak by sa však obe strany na tomto rámci dohodli, išlo by o najvýraznejší diplomatický posun od rozpadu júnovej dohody. V priebehu jediného týždňa by sa mohlo rozhodovať nielen o otvorení jednej z najdôležitejších energetických tepien sveta, ale aj o tom, či sa USA a Irán vrátia od vojenského konfliktu späť k jadrovým rokovaniam.