Irán sa po mesiacoch vojny so Spojenými štátmi pokúša znovu otvoriť cestu k rokovaniam.
Šéf Najvyššej rady národnej bezpečnosti Mohsen Rezaei uviedol, že Teherán poslal Washingtonu cez Katar nový súbor podmienok na ukončenie konfliktu. Katar patrí medzi hlavných sprostredkovateľov medzi oboma stranami.
Podľa Rezaeiho Irán žiada zastavenie vojny na všetkých frontoch, pričom osobitne spomenul Libanon. Súčasťou požiadaviek je aj uvoľnenie iránskych finančných aktív zmrazených v zahraničí, ukončenie americkej námornej blokády iránskych prístavov a zastavenie všetkých amerických útokov na iránske územie.
Teherán zároveň požaduje, aby sa Washington prestal podľa jeho formulácie „miešať do vnútorných záležitostí Iránu“ a ukončil spoluprácu s protivníkmi iránskeho režimu.
Tieto požiadavky predstavujú iránsku vyjednávaciu pozíciu. Neznamenajú, že ich Spojené štáty prijali alebo že sa strany dohodli na novom prímerí.
Hormuz zostáva zatvorený
Jedným z najdôležitejších bodov zostáva Hormuzský prieliv.
Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Bagher Ghalibaf v nedeľu zopakoval, že Irán neplánuje obnoviť plnú prevádzku cez prieliv, kým podľa Teheránu Spojené štáty nesplnia svoje záväzky.
Hormuz patrí medzi najdôležitejšie energetické trasy sveta a pred vojnou cez neho prechádzala významná časť globálneho obchodu s ropou a skvapalneným zemným plynom.
Spojené štáty na druhej strane pokračujú v námornej blokáde iránskych prístavov. Americká armáda tvrdí, že sa jej podarilo obnoviť časť lodnej dopravy cez Hormuz a zároveň výrazne obmedziť iránsky export ropy.
Irán tento tlak považuje za jeden z hlavných dôvodov, prečo odmieta návrat k pôvodnému formátu rokovaní.
Podmienky sú podobné júnovej dohode
Najnovší iránsky návrh nie je úplne nový.
Veľká časť požiadaviek sa podobá memorandu, ktoré Spojené štáty a Irán uzavreli 17. júna. Dohoda mala platiť 60 dní a zahŕňala zastavenie bojov na viacerých frontoch, rešpektovanie suverenity oboch strán, uvoľnenie iránskych finančných aktív a postupné ukončenie námorných blokád.
Súčasťou júnového rámca bola aj otázka iránskeho jadrového programu, otvorenie Hormuzu pre bezpečnú lodnú dopravu a americké úľavy pri iránskom exporte ropy.
Dohoda však neskôr skolabovala a obe strany sa navzájom obviňovali z jej porušovania.
Rozdielom pri novom návrhu je najmä moment, v ktorom prichádza. Konflikt trvá už takmer sedem mesiacov, ceny energií zostávajú vysoké a bezpečnostná situácia sa zhoršuje aj v ďalších častiach Blízkeho východu.
Irán ponúka pomoc pri konflikte medzi Saudskou Arábiou a Jemenom
Rezaei sa vyjadril aj k eskalácii medzi Saudskou Arábiou a jemenskými Húsíami.
Irán odmieta tvrdenie, že útoky Húsíov priamo riadi, a tvrdí, že by bol pripravený sprostredkovať rokovania medzi Jemenom a Saudskou Arábiou.
Teherán zároveň odmietol, že by plánoval využiť prieliv Bab al-Mandab ako ďalší nástroj tlaku na svetové energetické trhy.
Situácia v regióne je pritom čoraz napätejšia. Húsíovia v posledných dňoch podnikli raketové a dronové útoky proti Saudskej Arábii a zároveň ohrozujú lodnú dopravu v Červenom mori.
Irán preto vo svojom návrhu zdôrazňuje ukončenie bojov „na všetkých frontoch“, čo znamená, že prípadná dohoda by podľa Teheránu nemala riešiť iba priame americko-iránske útoky.
Jadrová otázka zostáva otvorená
Rezaei zároveň uviedol, že Irán zatiaľ neodstúpil od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.
Teherán podľa neho naďalej rešpektuje náboženský zákaz jadrových zbraní, ktorý v minulosti vyhlásilo iránske vedenie.
Zároveň však odmietol garantovať, že tento postoj zostane nezmenený za každých okolností. Ďalšie sankcie alebo nový tlak prostredníctvom Bezpečnostnej rady OSN by podľa neho mohli zmeniť iránske rozhodovanie.
Spojené štáty dlhodobo tvrdia, že jedným z hlavných cieľov ich vojenskej kampane je zabrániť Iránu získať jadrovú zbraň. Teherán opakovane tvrdí, že jeho jadrový program má mierový charakter.
Washington zatiaľ neodpovedal
Spojené štáty zatiaľ verejne neoznámili, či sú pripravené iránske podmienky prijať alebo o nich rokovať.
Washington však zároveň obnovil bezpečnostné upozornenia pre amerických občanov vo viacerých krajinách Blízkeho východu a varoval pred možnosťou ďalšej eskalácie.
Americký prezident Donald Trump v posledných dňoch naznačil, že by chcel vojnu ukončiť, no konkrétny návrh zatiaľ nepredstavil.
Najnovší iránsky návrh preto zatiaľ nemožno označiť za mierovú dohodu.
Je to predovšetkým nová vyjednávacia pozícia Teheránu, ktorá ukazuje, za akých podmienok je iránske vedenie ochotné znovu vstúpiť do rokovaní.
Či sa z nej stane základ pre prímerie, bude závisieť od reakcie Washingtonu a od toho, či obe strany dokážu vyriešiť spor o blokádu, Hormuz, zmrazené aktíva a širšie konflikty v regióne.