Island v referende konanom v sobotu 29. augusta 2026 odmietol návrh na obnovenie rokovaní o vstupe do Európskej únie. Podľa finálnych oficiálnych výsledkov, ktoré zverejnil národný vysielateľ RÚV, hlasovalo za obnovenie rokovaní 105 399 voličov (47,2 %), zatiaľ čo proti sa vyslovilo 118 040 voličov (52,8 %). Celkovo bolo odovzdaných 225 031 hlasov, čo pri približne 265-tisíc oprávnených voličoch predstavuje účasť 82,5 % — rekordnú úroveň pre referendum na ostrove.
Otázka predložená obyvateľom severského štátu s necelými 400-tisíc obyvateľmi znela jednoducho: má Island obnoviť prístupové rokovania s Európskou úniou? Výsledok hlasovania sa počas noci z 29. na 30. augusta niekoľkokrát otočil — "áno" tábor mal spočiatku mierny náskok, no napokon prevahu prevzali odporcovia členstva. Jedinou oblasťou krajiny, kde návrh získal väčšinovú podporu, bolo hlavné mesto Reykjavík; vidiecke oblasti hlasovali proti prevažne a rozhodujúco.
Kľúčovou témou kampane odporcov bola otázka suverenity a najmä domácej kontroly nad islandskými rybolovnými vodami — rybie produkty a produkty akvakultúry tvorili v období od augusta 2025 do júla 2026 takmer 47 % celkového exportu krajiny. Rybolov na Islande síce v posledných desaťročiach výrazne stratil na ekonomickom význame (podiel poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu na HDP klesol z 9,1 % v roku 1995 na 3,7 % v roku 2025 v prospech výroby a služieb), napriek tomu zostáva silne emocionálnou a politicky citlivou témou.
Ľavicovo orientovaná vládna koalícia, zvolená v roku 2024, pôvodne plánovala referendum až na budúci rok, no termín napokon posunula na skorší dátum po tom, čo americký prezident Donald Trump pri opakovaných vyhláseniach o svojom záujme o susedné Grónsko štyrikrát omylom spomenul namiesto Grónska práve Island. Rastúce arktické geopolitické napätie a diskusia o strategickej úlohe Islandu v NATO tak boli súčasťou pozadia hlasovania, hoci otázka domácej kontroly rybolovu napokon prevážila nad širšími bezpečnostnými úvahami.
Islandská premiérka Kristrún Frostadóttirová, ktorá v kampani podporovala obnovenie rokovaní, výsledok označila za rozhodnutie, ktoré krajinu podľa jej slov nemusí rozdeliť. "Necítim, že by tu bola horkosť," uviedla pre RÚV ešte pred zverejnením finálnych výsledkov. "Viem, že u niektorých ľudí sú emócie vysoké, ale strávila som čas s veľkou skupinou ľudí z celej krajiny a ľudia sú celkom otvorení rôznym výsledkom." Vláda pred hlasovaním jasne deklarovala, že v prípade zamietavého výsledku odloží akékoľvek ďalšie úvahy o členstve v EÚ bokom.
Výsledok referenda je citeľným sklamaním pre Brusel. Európski predstavitelia vnímali Island ako nízkorizikového kandidáta, ktorého prípadné pristúpenie mohlo pomôcť zmierniť všeobecnú skepsu voči rozširovaniu EÚ a strategicky posilniť Úniu práve v čase zvýšenej pozornosti venovanej arktickej bezpečnosti. Komisárka EÚ pre rozširovanie Marta Kosová pred hlasovaním uviedla, že Islanďania stoja pred "významným rozhodnutím", pričom zdôraznila, že "geopolitický kontext je dnes zásadne odlišný než v čase, keď Island o členstvo prvýkrát požiadal".
Island prvýkrát požiadal o členstvo v EÚ v roku 2009 po kolapse svojho bankového systému počas globálnej finančnej krízy, ktorá krajinu priviedla na pokraj bankrotu. Rokovania boli pozastavené v roku 2013 po tom, čo vtedajšia euroskeptická vláda proces ukončila. Krajina je už teraz súčasťou európskeho jednotného trhu, schengenského priestoru a Európskeho združenia voľného obchodu (EFTA) spolu s Nórskom a Lichtenštajnskom, plnohodnotným členom EÚ však nikdy nebola.
Sobotňajší výsledok podľa doterajších vyjadrení odkladá otázku islandského členstva v EÚ na politickú vedľajšiu koľaj minimálne na niekoľko najbližších rokov.