Čierna Hora už predbežne uzavrela 18 z celkových 33 rokovacích kapitol, teda viac než polovicu. Podľa von der Leyen krajina počas leta dosiahla významný pokrok najmä v oblasti právneho štátu a teraz sa pracuje na uzatvorení zostávajúcich kapitol do konca roku 2026. Ak by sa to podarilo, ďalšou etapou by boli rokovania o samotnej prístupovej zmluve.
Komisia však upozorňuje, že technické plnenie podmienok nebude stačiť. Von der Leyen zdôraznila potrebu pokračujúcej politickej stability, dobrých vzťahov s členskými štátmi EÚ a odolnosti voči snahám polarizovať spoločnosť. Čierna Hora sa tak síce nachádza najďalej spomedzi súčasných kandidátov zo západného Balkánu, dátum vstupu ešte nie je právne ani politicky garantovaný.
Podgorica zároveň patrí medzi najúspešnejšie krajiny pri plnení záväzkov z európskeho Growth Plan pre západný Balkán. Podľa Komisie už splnila viac než 90 % požadovaných reforiem. Tento mechanizmus kombinuje prístup k časti jednotného trhu EÚ s investíciami a reformami, ktoré majú postupne priblížiť ekonomiku kandidátskej krajiny k podmienkam v Únii.
Súčasťou návštevy je aj otvorenie nového Národného koordinačného centra hraničnej polície v Podgorici. Centrum má zlepšiť výmenu informácií medzi čiernohorskými bezpečnostnými zložkami, členskými krajinami EÚ a agentúrou Frontex. Von der Leyen ho označila za praktický krok k situácii, keď by sa dnešné hranice Čiernej Hory stali vonkajšími hranicami Európskej únie.
Komisia zároveň pripravuje širšie zmeny súvisiace s budúcim rozširovaním. Brusel chce ešte pred prijatím nových členov posilniť ochranné mechanizmy, ktoré majú znižovať riziko spätného odklonu od demokratických pravidiel po vstupe do Únie. Diskutuje sa napríklad o silnejších podmienkach pri právnom štáte či o mechanizmoch, ktoré by mali zabrániť blokovaniu spoločných rozhodnutí.
Premiér Milojko Spajić zopakoval cieľ uzavrieť všetky zostávajúce rokovacie kapitoly do konca roka 2026 a následne smerovať k členstvu v roku 2028. Ide však stále o politický cieľ Podgorice podporovaný Európskou komisiou, nie o definitívne rozhodnutie všetkých členských štátov.
Ak bude Čierna Hora pokračovať v reformách a získa jednomyseľnú podporu členských krajín, mohla by sa stať prvou krajinou západného Balkánu, ktorá vstúpi do EÚ od pristúpenia Chorvátska v roku 2013. V tejto chvíli je však isté najmä to, že prístupový proces vstúpil do svojej najpokročilejšej fázy.