Ak ste si jarné jahody niekedy vysadili a čakali na bohatú úrodu, pravdepodobne vás prvý rok trochu sklamal. Pár plodov, slabé rastliny, a pocit, že niečo nie je v poriadku. Nie je — jar jednoducho nie je ideálny termín. Rastlina, ktorú vysadíte v máji, strávi celé leto len tým, že sa snaží prežiť a zakoreniť. Na plodenie jej neostáva energia.
Koniec leta — zhruba od polovice augusta do polovice septembra, podľa toho, kde bývate — je iná situácia. Pôda je ešte teplá, čo korienky milujú, ale vzduch už nie je taký dusivý ako v júli. Rastlina má pred sebou niekoľko týždňov pokojného rastu, kým prídu prvé mrazy. Zakorení sa, zpevní, a na jar sa prebudí ako dospelá rastlina pripravená kvitnúť a plodiť. Rozdiel v úrode oproti jarnej výsadbe je v prvom roku naozaj citeľný.
Pred samotnou výsadbou sa oplatí záhon poriadne pripraviť — a to myslím doslova, nie len tak povrchne. Jahody budú na tom istom mieste tri až štyri roky, takže čo teraz zanedbaný, ťažko napravíte neskôr. Pôdu dobre preložte do hĺbky, zapracujte do nej zrelý kompost alebo hnoj, a ak je ťažká a hlinitá, pridajte niečo, čo ju prevzdušní — piesok, prípadne zrnitejší substrát. Jahody neznášajú zamokrenie, korene im v stojatej vode rýchlo hynú.
Spon závisí od odrody, ale ako základné vodítko platí: asi 25–30 cm medzi rastlinami v rade a 40–50 cm medzi radmi. Tesnejšie sadenie vyzerá na začiatku efektne, no o rok-dva sa záhon zarastie, vzduch medzi rastlinami nebude cirkulovať a choroby sa šíria oveľa ľahšie.
A teraz k veci, pri ktorej sa chybuje asi najčastejšie — hĺbka výsadby. Jahoda má takzvané srdiečko, čo je ten hrubší, mierne drevnatý stred, z ktorého vyrastajú listy. Toto srdiečko musí byť presne na úrovni pôdy — nie pod ňou, nie vysoko nad ňou. Keď ho zahrabete príliš hlboko, začne hniť, rastlina sa nezachytí a za pár týždňov ju nájdete uschlú. Keď ho naopak necháte príliš vysoko, korene sa odhalia, vyschnú a rastlina tiež odíde. Znie to ako drobnosť, ale práve tu sa rozhoduje, či sa sadenica ujme.
Po výsadbe záhon dobre zalejte a v nasledujúcich dňoch sledujte vlhkosť — jeseň býva suchšia, ako by sme čakali, a čerstvo vysadené jahody potrebujú pravidelný prísun vody, kým sa nezakorenia. Mulčovanie slamou alebo kôrou okolo rastlín pomôže udržať vlhkosť a zároveň ochrání korene pred prvými mrazíkmi.
Zima jahodám v zásade nevadí, sú na ňu zvyknuté. Problém nastáva, keď prídu silné mrazy bez snehovej pokrývky — vtedy sa oplatí záhon prikryť agrovlákninom alebo vrstvou slamy. Nie preto, že by rastliny neprežili, ale preto, že dobre prezimovaná jahoda odštartuje jar o niekoľko týždňov skôr a s oveľa väčšou chuťou do kvitnutia.