Jedenásť krajín Európskej únie sa v pondelok 1. septembra 2026 spojilo v spoločnej iniciatíve, ktorá žiada ukončenie praxe, keď jediný členský štát dokáže zablokovať spoločnú pozíciu celého bloku. List, ktorý videli Euronews, podpísali Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Luxembursko, Holandsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko. Nemecko, najväčší členský štát, patrí medzi hlavných iniciátorov snahy o reformu zahraničnej politiky bloku.
"Kultúra konsenzu Únie je dôležitým zdrojom jej legitimity. Preto sa naďalej usilujeme o konsenzus všade, kde je to možné," píšu signatári v liste. Zároveň však dodávajú: "Musíme však tiež zabezpečiť, aby táto kultúra konsenzu podporovala spoločné konanie, nie mu bránila — inak budeme mať legitimitu, no nie silu."
List obsahuje päť konkrétnych bodov: dodržiavanie zásad úprimnej spolupráce a vzájomnej solidarity, väčšie využívanie takzvaných konštruktívnych absencií namiesto vét, upustenie od prepájania rozhodnutí zahraničnej politiky s "vecne nesúvisiacimi" témami, preskúmanie možností v rámci zmlúv EÚ na prechod od jednomyseľnosti ku kvalifikovanej väčšine, a napokon požiadavku, aby prípadné blokovanie takéhoto kroku muselo byť podložené "zdôvodnenými zásadnými dôvodmi". "Právny rámec pre všetkých päť zásad je už zavedený. Je len na nás, aby sme ich uviedli do praxe, a tým posunuli našu zahraničnú politiku vpred," uvádza sa v liste.
Iniciatíva sa konkrétne odvoláva na takzvanú "passerelle" (premosťovaciu) doložku podľa článku 31 zmlúv EÚ, ktorá by teoreticky umožnila prechod z jednomyseľného hlasovania na kvalifikovanú väčšinu v zahraničnej politike. Samotná aktivácia tejto doložky však naráža na vnútorný paradox — prechod z jednomyseľnosti na kvalifikovanú väčšinu by sám osebe vyžadoval jednomyseľné rozhodnutie, čím by odporcovia zmeny mohli túto zmenu jednoducho zablokovať rovnako, ako blokujú samotné rozhodnutia. Spoločný list preto vyzýva na "zmysluplné" konzultácie na riešenie prípadného sporu a dosiahnutie kompromisu.
Snaha o reformu prichádza v kontexte opakovaných blokácií zahraničnopolitických rozhodnutí EÚ počas šestnásťročného pôsobenia maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý jednomyseľnosť opakovane využíval na spomaľovanie alebo blokovanie krokov súvisiacich s podporou Ukrajiny. Podľa dostupných správ snaha o prehodnotenie fungovania zahraničnej politiky bloku nabrala na sile práve po Orbánovej nedávnej volebnej porážke, ktorú viacerí vnímajú ako vzácne otvorené okno príležitosti — okno, ktoré by sa podľa niektorých pozorovateľov mohlo opäť zavrieť, ak budúci rok vo francúzskych prezidentských voľbách zvíťazí eurosceptická Marine Le Penová.
Malé členské štáty dlhodobo považujú právo veta za užitočný nástroj poslednej záchrany na obranu svojich záujmov proti presile väčších členov — ani jedna z pobaltských krajín sa preto k tejto iniciatíve nepripojila. Slovensko medzi signatármi listu takisto nefiguruje.
Paralelne s touto iniciatívou Nemecko a Francúzsko podľa dostupných informácií zvažujú aj samostatný plán, ktorý by posilnil úlohu vysokej predstaviteľky Kaje Kallasovej, no zároveň by ju priamo podriadil dohľadu predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej — návrh, ktorý spolu s aktuálnym listom otvára rýchlo sa vyvíjajúcu debatu o budúcom smerovaní riadenia európskej diplomacie.
Zahraničná politika EÚ v súčasnosti funguje na princípe prísnej jednomyseľnosti — na rozdiel od väčšiny bežnej legislatívy, o ktorej rozhoduje Rada EÚ, si rozhodnutia v rámci Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (CFSP) vyžadujú súhlas všetkých 27 vlád, čo znamená, že jediný členský štát dokáže zablokovať krok, na ktorom sa zhodlo zvyšných 26 vlád.
Pre Slovensko, ktoré nie je medzi signatármi listu, by prípadná zmena pravidiel z jednomyseľnosti na kvalifikovanú väčšinu mohla mať priamy dosah na schopnosť menších členských štátov v budúcnosti blokovať rozhodnutia zahraničnej politiky, s ktorými by nesúhlasili.