Huang označuje tento prístup za „suverénnu AI“. Podľa jeho predstavy by štáty a firmy mali vedieť vyvíjať a prevádzkovať systémy prispôsobené vlastným jazykom a potrebám. Rovnakú myšlienku presadzoval už vo februári 2024 na Svetovom summite vlád v Dubaji, nejde teda o náhlu zmenu postoja.
Na konferencii v Berlíne 21. októbra Huang vyzval európsky technologický sektor, aby zrýchlil budovanie dátových centier. Nvidia tam predstavila návrh modulárneho výpočtového centra Vera Rubin DSX Pod. Huang tvrdí, že takýto systém môže skrátiť jeho zriaďovanie z mesiacov na dni; ide o tvrdenie firmy, ktoré závisí od podmienok konkrétnej výstavby.
Nvidia zároveň rozširuje ponuku otvorených modelov, ktoré si organizácie môžu upravovať pomocou vlastných dát a prevádzkovať na infraštruktúre pod svojou kontrolou. Podľa firmy majú slúžiť napríklad pri spracovaní jazyka, práci s podnikovými dátami či v robotike.
Záujem o vlastné kapacity má aj praktický dôvod. Vývoj pokročilých systémov AI vyžaduje veľký výpočtový výkon a jeho nedostatok môže obmedzovať miestnych vývojárov. Agentúra AP uvádza, že Európa má približne päť percent svetovej výpočtovej kapacity pre AI, kým Spojené štáty asi 75 percent.
Budovanie infraštruktúry na území krajiny však samo osebe nezaručuje technologickú nezávislosť. Aj miestne dátové centrá môžu závisieť od dovážaných čipov a softvéru. Pre Nvidiu je rozvoj suverénnej AI zároveň obchodnou príležitosťou: štáty a ich partneri sa môžu stať ďalšími veľkými zákazníkmi jej technológií.
Huangova výzva preto otvára dve súvisiace otázky. Krajiny musia zvážiť, akú kontrolu chcú mať nad vlastnými dátami a systémami AI, ale aj to, od ktorých dodávateľov budú pri ich budovaní závisieť.