Súboj o dominanciu v umelej inteligencii sa už dávno neodohráva iba medzi spoločnosťami OpenAI, Google, Anthropic, Meta alebo čínskymi technologickými gigantmi. AI potrebuje obrovské množstvo čipov, pamätí, elektriny, dátových centier a ďalšej infraštruktúry. A práve na tejto úrovni chce Južná Kórea patriť medzi najdôležitejšie krajiny sveta.
Na sociálnych sieťach sa v posledných dňoch objavilo tvrdenie, že Južná Kórea plánuje investovať do AI viac než 900 miliárd dolárov. Takéto číslo však treba interpretovať opatrne. Nejde o jeden vládny fond ani o 900 miliárd dolárov určených výlučne na vývoj umelej inteligencie.
Ide skôr o súčet viacerých rozsiahlych a dlhodobých investičných plánov juhokórejského štátu a najväčších priemyselných skupín. Zahŕňajú polovodičové továrne, pamäťové čipy, dátové centrá, energetickú infraštruktúru, robotiku, automatizáciu výroby a ďalšie technológie, z ktorých veľká časť bude slúžiť ekonomike éry AI.
Rozsah plánov ukazuje už samotný Samsung. Skupina oznámila, že počas piatich rokov do roku 2030 plánuje v Južnej Kórei investovať približne 450 biliónov wonov. Peniaze nemajú smerovať iba do umelej inteligencie, významnú časť však predstavujú polovodiče a infraštruktúra potrebná pre ďalší rast AI priemyslu.
Samsung Electronics zároveň pripravuje ďalšie výrobné kapacity v obrovskom polovodičovom komplexe v Pyeongtaeku. Nová výrobná linka má reagovať aj na rastúci globálny dopyt po čipoch potrebných pre AI servery a dátové centrá.
Druhým kľúčovým hráčom je SK Group, pod ktorú patrí SK Hynix. Práve tá sa stala jedným z najdôležitejších svetových producentov HBM pamätí. High Bandwidth Memory je špeciálny typ extrémne rýchlej pamäte používanej spolu s výkonnými AI akcelerátormi. Bez dostatočných dodávok HBM nemožno vo veľkom budovať ani najvýkonnejšie systémy umelej inteligencie.
Samsung a SK Hynix preto zaujímajú v súboji o AI nezvyčajne silnú pozíciu. Nemusia vytvoriť najlepší chatbot na svete, aby z rastu umelej inteligencie profitovali. Ich technológie sú súčasťou hardvéru, na ktorom AI systémy bežia.
Od čipov až k robotom
Soul však chce ísť ešte ďalej. Juhokórejská stratégia čoraz častejšie pracuje s pojmom „physical AI“ – fyzická umelá inteligencia.
Ide o systémy, pri ktorých AI nezostáva iba v počítači. Model získava možnosť vnímať fyzické prostredie a vykonávať v ňom úlohy prostredníctvom robotov, autonómnych strojov, automobilov alebo priemyselných zariadení.
Kým chatbot odpovedá používateľovi textom, systém fyzickej AI môže riadiť robotické rameno vo fabrike, pohybovať humanoidným robotom, ovládať autonómny stroj alebo reagovať na udalosti vo výrobnej hale.
Práve spojenie AI a priemyslu môže byť pre Južnú Kóreu mimoriadne dôležité. Krajina má silný polovodičový sektor, automobilový priemysel, výrobu batérií, elektroniku aj robotiku. Všetky tieto oblasti sa môžu s nástupom fyzickej AI postupne prepájať.
Kórejská vláda preto zaradila polovodiče, AI dátové centrá a fyzickú AI medzi oblasti, ktoré považuje za strategické pre budúcu konkurencieschopnosť krajiny.
AI potrebuje stále viac dátových centier
Ďalšou časťou stratégie je výpočtová kapacita. Trénovanie aj prevádzka moderných modelov vyžadujú obrovské dátové centrá vybavené desiatkami tisíc výkonných akcelerátorov.
Južná Kórea preto pripravuje nové dátové centrá a energetickú infraštruktúru, ktoré majú postupne zvyšovať množstvo výpočtového výkonu dostupného domácim spoločnostiam. Niektoré projekty majú byť budované postupne až do polovice budúceho desaťročia.
Výpočtová kapacita sa totiž stáva strategickou surovinou podobne ako samotné polovodiče. Krajina môže mať kvalitných výskumníkov a vlastné AI modely, no bez dostatočného množstva GPU, pamätí, dátových centier a elektrickej energie ich nebude schopná vo veľkom trénovať ani prevádzkovať.
Práve tu sa ukazuje širšia logika juhokórejskej stratégie. Čipy vytvárajú výpočtový výkon, HBM pamäte umožňujú AI akcelerátorom efektívne pracovať, dátové centrá ich spájajú do rozsiahlych systémov a fyzická AI prenáša výslednú inteligenciu do robotov a priemyslu.
Nie všetky oznámené investície sa uskutočnia naraz a nie všetky možno označiť za čisté investície do AI. Veľké korporátne plány sa navyše môžu počas nasledujúcich rokov meniť podľa dopytu, ekonomickej situácie či technologického vývoja. Preto by bolo nepresné tvrdiť, že Soul jednoducho „minie 900 miliárd dolárov na AI“.
Rozsah pripravovaných projektov však ukazuje niečo podstatnejšie. Južná Kórea sa nesnaží vybudovať iba konkurenta pre ChatGPT alebo Gemini. Chce byť jednou z krajín, ktoré kontrolujú čo najväčšiu časť technologického reťazca potrebného na fungovanie umelej inteligencie.
To môže byť v ďalšej fáze AI revolúcie rovnako dôležité ako samotné modely. Ak bude dopyt po výpočtovom výkone, HBM pamätiach, robotike a automatizácii pokračovať, krajiny ovládajúce túto infraštruktúru môžu získať strategickú pozíciu bez ohľadu na to, ktorá spoločnosť bude mať práve najvýkonnejší chatbot.
Južná Kórea tak robí inú stávku než veľká časť AI priemyslu. Namiesto snahy vyhrať iba preteky o najinteligentnejší model chce dodávať aj technológie, bez ktorých sa tieto preteky vôbec nemôžu uskutočniť.