Kaštieľ v bratislavských Rusovciach bol desaťročia symbolom odkladanej obnovy. Stavebné práce sa začali v roku 2024 a dnes zahŕňajú historickú budovu, niekdajší čeľadník, park aj nové prevádzkové objekty. Úrad vlády vo svojej správe z 26. septembra uvádza, že v kaštieli už zabezpečili poškodené stropy, vykonali hydroizolačné práce a ukončili sanáciu drevomorky. Pokračuje obnova strechy, fasád, okien a historických interiérov, popri ktorej stavbári budujú nové technické rozvody.
Práve skutočný stav pamiatky ukázal, prečo sa pri takejto obnove nedá spoliehať iba na pôvodné plány. Drevomorka zasiahla väčšiu časť konštrukcií, než sa predpokladalo, a poškodenie sa podľa informácií zo septembrovej obhliadky tiahlo od suterénu až po podkrovie. Úpravy si vyžiadal aj stav čeľadníka. Kým na kaštieli pokračujú reštaurátorské práce, pri čeľadníku sa budujú podzemné priestory a obnovujú historické klenby. V parku stavbári odstránili náletové dreviny na ploche približne 60-tisíc štvorcových metrov a prijali opatrenia na ochranu zachovaných stromov.
Pod stavbou sa zároveň otvorila oveľa staršia kapitola dejín Rusoviec. Archeológovia odkryli časť vicusu – civilného osídlenia v zázemí rímskej Gerulaty. Našli približne dvetisíc rokov starú cestu, pozostatky domov s kamennými základmi, studne a pivnice s množstvom predmetov. V jednej z nich sa podľa prvotného odborného posúdenia mohol zachovať takmer úplný inventár rímskej domácnosti vrátane kuchynského vybavenia. Toto určenie je zatiaľ predbežné; nálezy ešte treba spracovať a vyhodnotiť.
Výskum priniesol aj keramiku, mince, šperky či predmety každodennej potreby. Časť keramiky podľa archeológov pochádzala zo vzdialenejších oblastí Rímskej ríše, čo pomáha skladať obraz života v osade pri Gerulate. Úrad vlády teraz informoval aj o objavení druhého rímskeho akvaduktu v areáli. Pri prvom náleze už bolo potrebné presunúť plánovaný podzemný technologický objekt, aby sa historická konštrukcia zachovala. Pri novšom akvadukte odborníci ešte hľadajú spôsob, ako ho ochrániť a prípadne predstaviť návštevníkom.
Nálezy však majú aj stavebný dôsledok. Archeologický výskum, ochrana objavených konštrukcií a zistené poškodenie budov si vyžiadali prepracovanie častí projektu a ovplyvnili harmonogram. Pôvodne sa počítalo so sprístupnením areálu v januári 2029, aktuálnym cieľom je dokončenie kaštieľa v priebehu toho istého roka. Podľa informácií z obhliadky sa očakáva aj zvýšenie rozpočtu, jeho konkrétna výška však zatiaľ nebola oznámená.
Po obnove má kaštieľ slúžiť predovšetkým na štátnu reprezentáciu. Vláda chce, aby sa dal využiť aj pri podujatiach slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie, ktoré sa začne v januári 2030. Pre verejnosť sú plánované výstavné priestory, obradná sieň, reštaurácia či kaviareň v čeľadníku a väčšia časť revitalizovaného parku. Sprístupnenie samotných historických interiérov kaštieľa má mať organizovanú podobu; presné podmienky zatiaľ nie sú určené.
Rusovce tak získavajú viac než opravenú pamiatku. Stavebné práce postupne zachraňujú chátrajúci kaštieľ a archeologický výskum zároveň ukazuje, ako sa na tomto mieste žilo dávno pred jeho vznikom. Časť najcennejších nálezov by sa po odbornom spracovaní mala vrátiť do areálu ako súčasť expozície v čeľadníku. O tom, kedy ich návštevníci skutočne uvidia, rozhodne ďalší priebeh obnovy.