26.summit Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO) sa konal 31. augusta a 1. septembra 2026 v kirgizskom hlavnom meste Biškek, ktorého hostiteľom bol súčasný predseda organizácie, kirgizský prezident Sadyr Žaparov. Dvojdňové stretnutie sa nieslo pod heslom "25 rokov SCO: Spoločne za trvalý mier, rozvoj a prosperitu" a zúčastnili sa ho popri hlavných predstaviteľoch — ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi, čínskom prezidentovi Si Ťin-pchingovi a indickom premiérovi Naréndrovi Módím — aj lídri ďalších členských a pridružených krajín vrátane bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, iránskeho prezidenta Masúda Pezeškiána, pakistanského premiéra Šehbáza Šarífa, kazašského prezidenta Kasym-Žomarta Tokajeva, tadžického prezidenta Emomaliho Rahmona, uzbeckého prezidenta Šavkata Mirzijojeva, ako aj hostí vrátane tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana a azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva.
Na záver stretnutia lídri podpísali takzvanú Biškeckú deklaráciu — spoločné vyhlásenie, ktoré podľa Al Jazeery obsahuje ostré odsúdenie vojny Spojených štátov a Izraela proti Iránu, ako aj kritiku západných sankcií voči niektorým členským krajinám organizácie. Deklarácia zároveň potvrdzuje spoločné odhodlanie desiatich členských štátov "pracovať proti všetkým formám hegemonických praktík vo svetovej politike" a vytvárať "skutočne demokratický a spravodlivý svetový poriadok" — formulácia, ktorú viacerí pozorovatelia interpretujú ako implicitnú kritiku dominancie USA v globálnych záležitostiach.
Deklarácia zároveň potvrdila záväzok všetkých desiatich členských štátov voči medzinárodnému právu a Charte OSN a vyzvala na posilnenie úlohy Organizácie Spojených národov pri udržiavaní medzinárodného mieru a bezpečnosti a presadzovaní udržateľného rozvoja.
Lídri popri samotnej deklarácii podpísali aj sériu ďalších dokumentov — protokol upravujúci a dopĺňajúci Chartu SCO z júna 2002, dokument upravujúci fungovanie Univerzálneho centra pre boj proti bezpečnostným výzvam a hrozbám členských štátov SCO, ako aj dokument upravujúci Výkonný výbor Protidrogového centra SCO spolu s programom spolupráce v boji proti drogovej závislosti do roku 2030 a koordinovanými opatreniami proti šíreniu syntetických drog. Schválili tiež program spolupráce na vybudovanie takzvaného "Zeleného technologického koridoru" pre vedecko-technickú spoluprácu členských štátov na roky 2026 až 2030 a akčný plán rozvoja prístavov a logistických centier naprieč členskými krajinami na rovnaké obdobie.
Summit tiež formálne potvrdil, že predsedníctvo organizácie na obdobie 2026 až 2027 prevzal Pakistan, ktorý za novú turistickú a kultúrnu metropolu SCO na roky 2026 až 2027 určil mesto Láhauri.
Indický premiér Naréndra Módí vo svojom prejave na summite vystúpil s dôraznou výzvou proti terorizmu — žiadal rozobrať celý ekosystém financovania terorizmu, náboru, radikalizácie a bezpečných útočísk pre teroristov. Podľa jeho slov nemôže byť terorizmus využívaný ako "strategické aktívum pre kohokoľvek" a v boji proti nemu nemôžu existovať dvojité štandardy.
Hlavným praktickým motívom celého stretnutia bola podľa analýzy The Diplomatic Affairs prepojenosť — konkrétne hľadanie obchodných trás, ktoré obchádzajú úzke miesta a lodné trasy, ktoré členovia organizácie už nepovažujú za spoľahlivé. Zatiaľ čo plenárne zasadnutia produkujú formálne deklarácie, práve kuloárne stretnutia na okraji summitu podľa analýzy dávajú vzťahom a dohodám medzi jednotlivými krajinami skutočný obsah — Putin sa napríklad ešte pred samotným summitom, 31. augusta, stretol na bilaterálnych rozhovoroch s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, Módí zas na okraji summitu absolvoval bilaterálne stretnutia s kirgizským prezidentom Žaparovom, Putinom a ďalšími lídrmi.
Analýza súčasne poukazuje na to, že napriek spoločnej deklarácii summit s "nezvyčajnou úprimnosťou" odhalil aj líniové zlomy, ktoré prechádzajú naprieč celou organizáciou a limitujú jej vnútornú súdržnosť — desať trvalých členov SCO (Čína, Rusko, India, Pakistan, Irán, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan a Uzbekistan) totiž spolu predstavuje výraznú časť svetovej populácie, územia aj energetických zdrojov, no jednotlivé krajiny majú medzi sebou aj vlastné, dlhodobé napätia — napríklad India a Pakistan, alebo India a Čína.
Pre Slovensko a Európsku úniu nemá summit priamy potvrdený dosah, jeho výsledky sú však relevantné pre širšiu geopolitickú rovnováhu — SCO sa v poslednom období čoraz viac profiluje ako platforma krajín, ktoré sa snažia formovať alternatívu k západom vedeným medzinárodným štruktúram, a spoločné odsúdenie západných sankcií aj vojenskej akcie voči Iránu tento smer ďalej potvrdzuje.