Sobotňajšie parlamentné voľby v Lotyšsku priniesli výrazné víťazstvo súčasného premiéra Andrisa Kulbergsa. Po spočítaní viac než 99 % hlasov získala jeho centristická aliancia United List približne 35,3 % hlasov, čo jej podľa priebežného rozdelenia prináša 42 mandátov v 100-člennej Saeime.
Výsledok je z lotyšského pohľadu nezvyčajne silný. Podľa Reuters a lotyšských médií ide o najlepší výsledok jednej politickej sily v parlamentných voľbách od obnovenia nezávislosti krajiny v roku 1991. Pre porovnanie, Latvian Way získala v prvých parlamentných voľbách po obnovení nezávislosti v roku 1993 celkovo 36 kresiel, Unity v roku 2010 získala 33 a Harmony o rok neskôr 31 mandátov.
Silné víťazstvo však ešte automaticky neznamená jednofarebnú vládu. Na väčšinu je potrebných najmenej 51 kresiel, takže United List bude potrebovať minimálne jedného koaličného partnera. Rokovania o zostavení novej vlády preto budú ďalším krokom po dokončení sčítania. V tejto chvíli nie je správne hovoriť o konkrétnej novej koalícii ako o hotovej veci.
Kulbergs je pritom vo funkcii premiéra iba od mája. K moci sa dostal po rozpade predchádzajúcej vládnej koalície a do volieb išiel s dôrazom na znižovanie byrokracie, reformu fungovania štátu a obmedzovanie verejných výdavkov. Zároveň deklaroval pokračovanie podpory Ukrajiny a zachovanie tvrdého bezpečnostného postoja voči Rusku.
Bezpečnosť bola v kampani mimoriadne dôležitou témou. Lotyšsko je členskou krajinou EÚ a NATO a priamo hraničí s Ruskom aj Bieloruskom. Krajina preto patrí medzi európske štáty, ktoré venujú veľkú pozornosť obrane východnej hranice Aliancie. Kulbergs podporuje zachovanie vysokých výdavkov na obranu a posilňovanie ochrany proti dronom.
Predbežné rozdelenie kresiel zároveň ukazuje výrazne fragmentovaný parlament za United List. Podľa priebežných výsledkov získava Latvia First 17 mandátov, aliancia Sovereign Power/Young Latvians 15, National Alliance 10, Progressives deväť a New Unity sedem. Do parlamentu by sa tak podľa súčasných údajov dostalo šesť politických síl. Konečné rozdelenie treba potvrdiť až po dokončení celého volebného procesu.
Pozornosť púta aj volebná účasť. Podľa priebežných údajov hlasovalo približne 51,8 % oprávnených voličov, čo lotyšské médiá označujú za najnižšiu účasť v parlamentných voľbách od obnovenia nezávislosti. Silný výsledok víťaza tak sprevádza pomerne nízka mobilizácia voličov.
Výsledok má význam aj pre zvyšok Európskej únie. Lotyšsko patrí spolu s Estónskom a Litvou medzi členské štáty ležiace na východnom krídle NATO a jeho bezpečnostná politika je úzko previazaná s vojnou na Ukrajine a vzťahmi EÚ s Ruskom. Voľby zatiaľ naznačujú pokračovanie doterajšieho bezpečnostného smerovania krajiny, konkrétna podoba budúcej vlády však bude závisieť od koaličných rokovaní.
