Rozpočet je najkonkrétnejším vyjadrením vládnych priorít. Ukazuje, na čo kabinet peniaze nájde, čo odloží a komu zostane účet. Návrh schválený 5. októbra počíta v roku 2027 s príjmami verejnej správy 63,343 miliardy eur a výdavkami 70,786 miliardy. Slovensko tak plánuje minúť približne o 7,4 miliardy eur viac, než získa na príjmoch.
Tohtoročný deficit bol pôvodne naplánovaný na 4,1 percenta HDP. Aktuálne vládne očakávanie je 4,37 percenta. Budúcoročných 4,94 percenta znamená ďalšie zhoršenie tohto ukazovateľa. Občania preto majú právo žiadať vysvetlenie, prečo po konsolidačných zásahoch zostáva rozpočtová nerovnováha taká vysoká.
Vyššie zaťaženie ľudí je doložené. Výsledok konsolidácie zostáva slabý
Tvrdenie, že vláda prenáša významnú časť ozdravovania financií na ľudí, má oporu v hodnotení Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Jej analýza konsolidačného balíčka na rok 2026 uvádza, že 62 percent jeho objemu tvorí navyšovanie príjmov. Samotné zvyšovanie zaťaženia práce predstavuje 42 percent celkového objemu balíčka.
Ide o hodnotenie opatrení na rok 2026, nie o nový výpočet dosahov rozpočtu na rok 2027. Je však dôležité pre pochopenie situácie, v ktorej vláda ďalší rozpočet predkladá. Zamestnanci a podnikatelia už nesú dôsledky skorších rozhodnutí a teraz dostávajú návrh, ktorý počíta s vyšším deficitom.
Od januára 2025 sa navyše základná sadzba DPH zvýšila z 20 na 23 percent. Súčasne sa zaviedli znížené sadzby 19 a päť percent, takže zmeny nezasiahli všetky tovary a služby rovnako. Pri položkách podliehajúcich základnej sadzbe však štát zvýšil daňové zaťaženie spotreby.
Premiérov prísľub, že v roku 2027 neprídu nové ani vyššie dane a odvody, preto treba čítať v tomto kontexte. Neznamená návrat k nižšiemu zaťaženiu pred konsolidáciou. Znamená prísľub, že kabinet k existujúcemu zaťaženiu nepridá ďalšie zvýšenie.
Na vlastnej prevádzke musí vláda ukázať presvedčivejší výsledok
Podľa údajov z návrhu rozpočtu, ktoré zverejnila TASR, má počet zamestnancov verejnej správy v roku 2027 vzrásť o 2 535 na 452 672 osôb. Osobné výdavky majú dosiahnuť 15,6 miliardy eur, medziročne o 1,07 miliardy viac. Z toho má ísť 11,3 miliardy eur na mzdy, ktorých objem sa zvýši o 718 miliónov.
Tieto čísla nemožno vydávať za rast počtu ministerských úradníkov či za zvýšenie príjmov politikov. Verejná správa zahŕňa aj učiteľov, bezpečnostné zložky a ďalších zamestnancov zabezpečujúcich verejné služby. Návrh vysvetľuje nárast okrem iného posilnením obrany a vnútra, európskymi projektmi a rastúcim počtom žiakov.
Napriek tomu zostáva politická otázka oprávnená: ak vláda od spoločnosti vyžaduje vyššie príspevky do spoločnej pokladnice, musí rovnako presvedčivo preukázať úspory vo vlastnom fungovaní. Potrebuje ukázať, ktoré agendy zjednodušila, aké duplicity odstránila a aké trvalé prevádzkové náklady znížila.
Absolútne tvrdenie, že vláda na sebe nešetrí vôbec, by bolo nepresné. RRZ pri balíčku na rok 2026 identifikovala aj úspory v obsluhe štátu, ktoré predstavovali 21 percent objemu konsolidácie. Zároveň však upozornila, že tretina avizovaných výdavkových úspor nemá trvalý charakter.
Fakticky podložená kritika preto znie: vláda kladie väčšiu časť konsolidačného bremena na príjmovú stranu, výrazne zaťažuje prácu a na vlastnej prevádzke nedokazuje dostatočne trvalé úspory.
Sociálne prísľuby účet za rozpočet nerušia
Ministerstvo financií zdôrazňuje zachovanie trinástych dôchodkov, energopomoci a ďalších sociálnych benefitov. Na energopomoc návrh vyčleňuje 250 miliónov eur. Vyššie výdavky majú smerovať aj do zdravotníctva, školstva a dopravy.
Tieto oblasti majú reálne potreby a každé zvýšenie výdavkov nemožno automaticky označiť za plytvanie. Politická zodpovednosť však spočíva aj v tom, aby vláda vysvetlila, z čoho svoje priority zaplatí. Rozpočtový deficit ich cenu neodstraňuje. Časť financovania presúva do dlhu a budúcich rozpočtov.
Práve tam sa ukazuje ďalšia slabina návrhu. V rokoch 2028 a 2029 má schodok klesnúť na 4,5 a štyri percentá HDP, ale dosiahnutie týchto cieľov vyžaduje dodatočné konsolidačné opatrenia. Bez nich by podľa údajov ministerstva deficit dosiahol 5,26 a 5,41 percenta HDP.
Zatiaľ nemožno tvrdiť, že budúca konsolidácia automaticky prinesie konkrétne nové dane. Je však zrejmé, že problém zostáva otvorený a ďalšie rozhodnutia o príjmoch alebo výdavkoch budú potrebné.
Návrh už bol doručený do parlamentu. Poslanci by pri jeho prerokovaní mali žiadať viac než uistenie, že ide o kompromis. Občania, ktorým štát zvýšil zaťaženie, potrebujú vidieť, že vláda rovnakú disciplínu uplatňuje aj pri vlastných rozhodnutiach. Bez preukázateľných trvalých úspor zostáva konsolidácia pre ľudí najmä vyšším účtom, zatiaľ čo štát si ponecháva výdavky, ktoré jeho príjmy nedokážu pokryť.