Maďarský štatistický úrad (KSH) potvrdil vo svojej druhej, finálnej kalkulácii, že hospodárstvo krajiny v druhom štvrťroku 2026 medziročne vzrástlo o 1,7 % — presne v súlade s predbežným odhadom. Medzikvartálne, po očistení o sezónne vplyvy, ekonomika pridala 0,5 %. Ide o najrýchlejšie tempo rastu od druhého štvrťroka 2024 a zároveň už piaty štvrťrok rastu v rade — Maďarsko sa tak podľa analytikov definitívne vymanilo z dlhšieho obdobia stagnácie.
Za rastom stojí najmä priemysel, ktorý pridal 3,7 % (vrátane 2,7-percentného rastu v spracovateľskom priemysle, ťahaného najmä výrobou počítačovej, elektronickej a optickej techniky), a služby, ktoré vzrástli o 1,9 % — najmä vďaka odborným, vedeckým, technickým a administratívnym činnostiam. Na druhej strane poľnohospodárstvo prepadlo o 12,4 % pre pretrvávajúce sucho a stavebníctvo naďalej kleslo, hoci pomalším tempom než v prvom štvrťroku (-0,3 % oproti -4,3 %). Spotreba domácností naďalej rástla, aj keď miernejším tempom (4,5 % oproti 5,5 % v prvom štvrťroku) — investície naopak prepadli o 6,3 %.
Ako to vyzerá na Slovensku
Kým Maďarsko hlási zrýchľujúci sa rast, na Slovensku sa v poslednom čase kumulujú skôr opatrné až znepokojujúce signály. Reálne maloobchodné tržby v júli medziročne klesli o 0,1 %, pričom najviac sa prepadli práve online nákupy — teda segment, ktorý typicky rastie, keď sú domácnosti ochotné míňať na veci, ktoré si vopred naplánujú. Bytová výstavba v druhom štvrťroku 2026 spadla na najnižšiu úroveň za celých 20 rokov — dokončilo sa len 2 368 bytov, čo je najmenej za akýkoľvek druhý štvrťrok od roku 2000. K tomu sa pridáva rastúci schodok štátneho rozpočtu, ktorý ku koncu augusta dosiahol 3,675 miliardy eur.
Čo to môže znamenať
Priame porovnanie dvoch ekonomík je vždy zložité — každá krajina má inú štruktúru priemyslu, inú závislosť od exportu a inak citlivo reaguje na globálne šoky ako vyššie ceny energií či úrokové sadzby. Spoločným menovateľom oboch krajín je práve teraz zdražujúca sa ropa a blížiace sa zvýšenie sadzieb Európskej centrálnej banky, ktoré pravdepodobne zdražia úvery naprieč celou eurozónou vrátane oboch krajín.
Rozdiel však môže spočívať práve v tom, kde presne rast (alebo jeho absencia) vzniká. Maďarský rast ťahá najmä priemysel a export orientovaný na technologickú výrobu — teda sektor, ktorý dokáže profitovať aj v období, keď domáca spotreba a investície skôr slabnú (maďarské investície napokon tiež klesli, a to výraznejšie než na Slovensku). Na Slovensku sa naopak spomaľovanie prejavuje práve v tých častiach ekonomiky, ktoré priamo súvisia s ochotou domácností a firiem míňať a investovať do budúcnosti — v maloobchode a vo výstavbe bytov. To môže naznačovať, že slovenskí spotrebitelia a developeri sú v súčasnosti opatrnejší, pravdepodobne aj v dôsledku prebiehajúcej fiškálnej konsolidácie (vyššie dane a odvody) a stagnujúcich reálnych príjmov, o ktorých sme písali v súvislosti s júlovými maloobchodnými číslami.
Inými slovami — nejde nutne o to, že by bola jedna krajina "lepšia" a druhá "horšia", ale skôr o to, že obe ekonomiky momentálne ťahajú iné sily rôznymi smermi. Kľúčové bude sledovať, ako obe krajiny zvládnu nadchádzajúce mesiace, počas ktorých budú čeliť rovnakým vonkajším tlakom — drahšej rope a vyšším úrokovým sadzbám.