Európska komisia v stredu predstavila návrh nariadenia, ktoré má vytvoriť jednotnú celoeurópsku platformu pre verejné tendre, znížiť administratívnu záťaž firiem a dať vládam členských štátov možnosť vylučovať ponuky na základe kritérií európskeho obsahu. Podpredseda Komisie pre priemyselnú stratégiu Stéphane Séjourné návrh označil za "radikálne zjednodušenie" — namiesto troch samostatných smerníc (pre klasické obstarávanie, špeciálne sektory ako energetika či doprava, a koncesie) má vzniknúť jedno priamo uplatniteľné nariadenie, ktoré sa nebude musieť transponovať do práva jednotlivých členských štátov.
Verejné obstarávanie predstavuje v EÚ približne 15 % hrubého domáceho produktu, čo v roku 2025 zodpovedalo približne 2,5 bilióna eur. Podľa Komisie ide o mimoriadne mocný nástroj na riešenie medzinárodnej konkurencie a zraniteľnosti dodávateľských reťazcov — kritici reformy vrátane bývalého šéfa ECB Maria Draghiho a bývalého talianskeho premiéra Enrica Lettu však dlhodobo tvrdia, že Únia doteraz tento nástroj nevyužívala na posilnenie svojej kolektívnej sily.
Firmy, ktoré sa uchádzajú o verejné zákazky, sa v súčasnosti musia vysporiadať s množstvom ťažko prehľadných formulárov, jazykových verzií a duplicitných požiadaviek naprieč 27 jurisdikciami Únie, od federálnej až po regionálnu úroveň. Nové pravidlá majú tento proces zjednodušiť a zároveň sťažiť zadávanie zákaziek výlučne na základe najnižšej ceny — cieľom je čeliť lacným, potenciálne dotovaným ponukám čínskych firiem. Návrh preto zavádza záväzné minimálne váhy pre kvalitatívne kritériá pri hodnotení ponúk — najmenej 30 %, pri prácach náročných na ľudskú prácu až 50 %.
Kľúčovou súčasťou návrhu je takzvaná "európska preferencia" — verejní obstarávatelia budú môcť obmedziť účasť v tendri len na firmy usadené v EÚ, v krajine, ktorá je zmluvnou stranou dohody WTO o vládnom obstarávaní, alebo v krajine s dohodou o voľnom obchode s EÚ obsahujúcou kapitolu o prístupe k verejnému obstarávaniu. Rovnako budú môcť vyžadovať, aby tovary, práce a služby pochádzali práve z týchto oblastí — pri niektorých tendroch dokonca s možnosťou odmietnuť ponuku, ak takto "krytý" obsah tvorí menej než 50 % hodnoty zákazky. Komisia zároveň dostane právomoc formou delegovaného aktu rozhodnúť, že daná tretia krajina túto výhodu stratí, ak sama neposkytuje európskym firmám porovnateľný prístup na svoj vlastný trh verejného obstarávania.
Súčasťou reformy sú aj bezpečnostné poistky pre tendre týkajúce sa kľúčovej infraštruktúry — verejní obstarávatelia budú môcť, a v niektorých prípadoch budú musieť, riešiť riziká súvisiace s bezpečnosťou Únie alebo členských štátov, citlivými informáciami, kybernetickou bezpečnosťou a neprimeraným vplyvom tretích krajín. Podľa odhadov Komisie by digitalizácia obstarávania mohla verejným obstarávateľom priniesť opakované ročné úspory vo výške približne 220 miliónov eur.
Návrh teraz musí prejsť riadnym legislatívnym procesom cez Európsky parlament a Radu EÚ — jeho schválenie sa podľa doterajších odhadov očakáva až okolo konca roka 2027, keďže ide zatiaľ len o návrh, nie o platné právo.