Merlin patrí do sveta legiend a literatúry. V jednej verzii pomáha predchádzajúcej generácii britských vládcov, v ďalšej stojí pri Artušovi a v inej sa od ľudí vzďaľuje do lesa. Tieto rozdiely nie sú drobnými odchýlkami od jedného doloženého životopisu. Ukazujú, ako sa postava menila podľa potrieb autorov. Aby sme sa dostali k jej starším podobám, treba sa preto vydať opačným smerom než moderný film: od známeho čarodejníka späť k básňam, kronikárskym rozprávaniam a rukopisom. [1]
Prorok, ktorý odišiel medzi stromy
Vo waleskej tradícii sa objavuje postava Myrddina spojená s príbehom bojovníka, ktorý po bitke pri Arfderydde stratil rozum a uchýlil sa do lesa. Tam žije mimo ľudskej spoločnosti a získava prorocké schopnosti. Takto legendu približuje Národná knižnica Walesu pri výklade Čiernej knihy z Carmarthenu. Bitka sa tradične kladie približne do roku 573. Rozprávanie o následnej premene bojovníka však patrí k legende; datovanie udalosti samo osebe nepotvrdzuje všetko, čo sa k nej v básňach pripája. [2]
Samotná Čierna kniha z Carmarthenu vznikala pred rokom 1250 a približne v tomto období. Obsahuje aj básne súvisiace s Myrddinovou tradíciou, v ktorých osamelý muž oslovuje jabloň či prasa a vyslovuje predpovede. Zachovaný rukopis je teda oveľa mladší než doba, do ktorej sa kladie dej legendy. Knižnica navyše upozorňuje na verše o udalostiach, ktoré sa odohrali ešte pred ich zapísaním. Niektoré „proroctvá“ tak odrážajú už známu minulosť, vloženú do úst legendárneho hlasu. [2]
Spisovateľ spojil rozdielne príbehy
Významnú úlohu pri formovaní Merlina zohral Geoffrey z Monmouthu v 12. storočí. Jeho diela spojili staršie britské rozprávania do pôsobivého obrazu dávnych dejín. Jedným zo základov bola tradícia chlapca Ambrosia, ktorý v rozprávaní o kráľovi Vortigernovi odhalí draky pod základmi stavby a vyloží ich význam. Geoffreyho Merlin tak získaval postavenie človeka schopného vysvetliť to, čo panovníkovi a jeho radcom zostáva skryté. Ide o literárnu epizódu so symbolickým a prorockým obsahom, nie o správu o archeologickom náleze. [3]
V Geoffreyho Dejinách kráľov Británie sa Merlin spája aj s Utherom Pendragonom a s prenesením kameňov Stonehenge z Írska. Tieto príbehy patria k autorovej legendárnej minulosti Británie. Dôležitý je pritom rozdiel oproti neskoršej predstave: podľa literárneho prehľadu Alana Lupacka ešte Geoffreyho Merlin nevystupuje v známej úlohe Artušovho osobného poradcu. Známa dvojica kráľa a čarodejníka sa ustálila až ďalším rozvíjaním látky. Merlin najprv pomáhal vytvárať okolnosti, z ktorých Artušov svet vyrastal. [1]
Geoffrey sa k postave vrátil aj v básni Vita Merlini, napísanej približne okolo roku 1150. Tu vystupuje Merlin zasiahnutý násilím vojny, ktorý sa po smrti blízkych ľudí utiahne do lesa. Do popredia sa dostáva jeho odlúčenie od spoločnosti. Človek s výnimočným poznaním tak môže byť zároveň postavou, ktorá medzi ostatnými nedokáže zotrvať. Tento lesný Merlin sa od uhladeného dvorského radcu výrazne odlišuje. Obe podoby však poskytli neskorším autorom materiál, z ktorého mohli vyberať a vytvárať vlastné pokračovania. [3]
Kráľov poradca, ktorý nezachránil sám seba
Ďalšiu etapu zachytávajú francúzske artušovské prózy. Britská knižnica uchováva rukopis Add MS 38117, známy ako Huthov rukopis, v ktorom sa nachádzajú texty o Jozefovi z Arimatie, Merlinovi a pokračovaní jeho príbehu. Katalóg opisuje Le Livre de Merlin ako rozprávanie od Merlinovho narodenia po Artušovu korunováciu. Na jednom mieste sa tak stretáva príbeh Grálu, čarodejníka a budúceho kráľa. Merlin už nevystupuje iba v samostatnej príhode o dávnom vládcovi. Dostáva miesto v rozsiahlejšej sieti udalostí, ktoré vedú k Artušovmu nástupu. [4]
Jeho výnimočné schopnosti pritom neznamenajú, že má vlastný osud pevne v rukách. V Maloryho Le Morte Darthur sa upne na Nimue, jednu z jazerných panien. Učí ju tajomstvám svojho umenia, hoci Artušovi predpovedá, že bude zaživa uväznený v zemi. Nimue napokon využije získané poznanie a uzavrie ho pod kameňom. V tejto verzii zostáva čarodejník uväznený napriek všetkým svojim schopnostiam. Rozprávanie tak obracia jeho najväčšiu prednosť proti nemu: poznanie budúcnosti nestačí na to, aby jej dokázal uniknúť. [5]
Maloryho epizóda zároveň pripomína, ako opatrne treba hovoriť o jedinom „Merlinovom príbehu“. V jeho podaní ide o uväznenie pod kameňom; nie je potrebné dopĺňať k nemu strom, jaskyňu alebo iné miesto z ďalšej verzie. Rozdielne podoby sa nemusia spojiť do jednej scény, aby boli zaujímavé. Práve ich premeny odhaľujú, prečo postava prežila: mohla niesť príbeh o moci, odlúčení, múdrosti aj vlastnej zraniteľnosti. Merlinov najlepšie doložený život preto sledujeme na stránkach diel, ktoré mu každé nanovo pridelili úlohu. [1][5]