Georgievová počas výročných zasadnutí MMF a Svetovej banky vyzvala najmä vyspelé krajiny vrátane Spojených štátov a európskych štátov, aby napravili svoje verejné financie. Podľa nej potrebujú zvýšiť príjmy, prehodnotiť výdavky a zlepšiť hospodárenie s verejnými peniazmi.
Rozpočtový deficit vzniká, keď štát za rok minie viac, než vyberie. Opakované deficity zvyšujú verejný dlh a s ním aj náklady na úroky. MMF upozorňuje, že vlády majú po sérii hospodárskych otrasov menší priestor reagovať na ďalšiu krízu.
Fond predpokladá, že globálny verejný dlh sa priblíži k 100 % svetového HDP. Ide o výhľad, nie o oznámenie, že túto hranicu už dosiahol. Rastúce náklady na pôžičky zároveň znamenajú, že väčšia časť rozpočtov môže smerovať na splácanie úrokov namiesto verejných služieb či investícií.
Rozhodnutia veľkých ekonomík majú dosah aj za ich hranicami. Ak si požičiavajú za vyšší úrok, tlak sa môže preniesť na ďalšie krajiny. MMF preto žiada dôveryhodné plány na znižovanie deficitov, no pri pomoci domácnostiam zasiahnutým vysokými cenami odporúča cielené a dočasné opatrenia.
Výzva fondu neznamená, že všetky štáty majú okamžite škrtať rovnakým spôsobom. Podoba úprav závisí od stavu ich ekonomiky a rozpočtu. Georgievová však zdôrazňuje, že odkladanie rozhodnutí by vládam ponechalo ešte menej možností pri ďalšom hospodárskom otrase.