Rast cien ropy sa čoraz výraznejšie premieta do cien na európskych čerpacích staniciach. Mimoriadne viditeľné je to v Nemecku, kde priemerná cena nafty vo štvrtok dosiahla podľa údajov autoklubu ADAC 2,471 eura za liter a prekonala predchádzajúce historické maximum. Benzín Super E10 sa predával v priemere za približne 2,308 eura za liter.
Drahé palivá sa preto stali jednou z tém neformálneho stretnutia ministrov financií Európskej únie, ktoré sa 18. a 19. septembra koná v Dubline. Oficiálny program rokovania zahŕňa širší ekonomický vývoj a finančnú stabilitu, ministri však popri ňom diskutujú aj o prudkom raste cien energií.
Nemecký minister financií Lars Klingbeil vyzval Európsku komisiu, aby do najbližšieho formálneho zasadnutia Ecofinu v októbri predložila možnosti, ako by mohla fungovať spoločná daň z mimoriadnych ziskov ropných spoločností.
Klingbeil tvrdí, že ropné firmy profitujú z prudkého rastu cien spôsobeného geopolitickou krízou, zatiaľ čo náklady znášajú domácnosti a podniky. Jeho požiadavku podporujú aj Rakúsko, Taliansko, Poľsko, Portugalsko a Španielsko. Šestica krajín už koncom augusta vyzvala na vytvorenie koordinovaného európskeho mechanizmu.
Európska komisia je zatiaľ opatrnejšia.
Eurokomisár Valdis Dombrovskis uviedol, že Komisia v súčasnosti nepripravuje vlastný celoeurópsky návrh takejto dane. Členské štáty podľa neho môžu mimoriadne zisky zdaňovať na národnej úrovni a Brusel je pripravený o spoločnom riešení diskutovať, zatiaľ však konkrétny legislatívny návrh neexistuje.
Nemecko siaha po znížení dane
Berlín zatiaľ rieši situáciu vlastným balíkom.
Nemecká vláda sa podľa informácií Reuters dohodla na znížení energetickej dane z benzínu a nafty približne o 14 centov na liter. Po započítaní DPH by mala výsledná úľava pre spotrebiteľa dosiahnuť približne 17 centov na liter.
Balík má podľa dostupných informácií stáť verejné financie približne 2,5 miliardy eur. Zníženie dane má začať od októbra a fungovať ako dočasné opatrenie.
Nemecko zároveň pripravuje ďalší zásah do cien palív od začiatku roka 2027. Podrobnosti plánovaného cenového mechanizmu však ešte nie sú úplne definitívne, preto bude rozhodujúca jeho konečná legislatívna podoba.
Cieľom Berlína je dostať časť rastu cien z pliec domácností a dopravcov práve v období, keď drahá energia opäť vytvára tlak na infláciu a životné náklady.
Za rastom je predovšetkým ropa
Hlavnou príčinou súčasného zdražovania je prudký rast svetových cien ropy po eskalácii konfliktu na Blízkom východe a narušení kľúčových zásobovacích trás.
Ropné futures sa opäť dostali nad hranicu 100 dolárov za barel a podľa Reuters boli približne o polovicu vyššie než pred začiatkom iránskeho konfliktu. Situáciu ďalej zhoršujú problémy v Hormuzskom prielive, cez ktorý za normálnych okolností prechádza významná časť svetového obchodu s ropou.
Práve preto sa drahšie palivá neobmedzujú na Nemecko. Podľa údajov citovaných európskymi médiami boli ceny benzínu v EÚ medziročne vyššie približne o štvrtinu a nafta zdražela ešte výraznejšie. Rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú však značné, preto nemožno hovoriť o jednom spoločnom „rekorde EÚ“.
Spor o to, kto má zaplatiť účet
Debata o dani z mimoriadnych ziskov nie je v EÚ nová.
Po energetickej kríze v roku 2022 Únia zaviedla dočasný solidárny príspevok pre niektoré energetické spoločnosti. Súčasná skupina krajín chce podobný mechanizmus znovu otvoriť, tentoraz najmä v reakcii na rast cien ropy a ziskov ropných spoločností.
Problémom je rozdielny postoj jednotlivých štátov.
Časť vlád presadzuje spoločné európske riešenie, pretože nadnárodné ropné spoločnosti pôsobia vo viacerých krajinách. Iné štáty dávajú prednosť národným opatreniam alebo spochybňujú, či možno mimoriadne zisky jednoznačne definovať a zdaniť bez právnych komplikácií.
Ak by mala vzniknúť celoeurópska daň, politicky by bolo potrebné vyriešiť nielen jej sadzbu, ale aj to, ktoré podniky by ju platili, z akého zisku by sa počítala a ako by sa výnos rozdelil medzi členské štáty.
Čo to znamená pre Slovensko
Pre Slovensko je vývoj dôležitý predovšetkým cez ceny ropy a veľkoobchodné ceny palív.
Slovenské ceny benzínu a nafty ovplyvňuje cena ropy, kurz eura voči doláru, náklady rafinérií, distribúcia aj spotrebné dane a DPH. Pokiaľ zostane ropa nad hranicou 100 dolárov za barel dlhší čas, tlak na ceny na slovenských čerpacích staniciach pravdepodobne zostane zvýšený.
Prípadná európska daň z mimoriadnych ziskov by však mala pre Slovensko konkrétne dôsledky až po zverejnení jej návrhu. Zatiaľ nie je možné povedať, či by zasiahla rafinérie, producentov ropy, obchodníkov alebo širšiu skupinu energetických spoločností a ako by sa jej výnos premietol do slovenského rozpočtu.
Nemecké opatrenia zároveň ukazujú druhý možný prístup: namiesto zdanenia ziskov firiem môže štát priamo znížiť dane z palív a tým sa pokúsiť stlačiť cenu na čerpacej stanici.
Oba prístupy však niečo stoja. Nižšie dane znižujú príjmy verejných rozpočtov, zatiaľ čo daň z mimoriadnych ziskov môže viesť k sporom o to, ktoré zisky sú skutočne „mimoriadne“ a či firmy časť nákladov neprenesú ďalej.
O ďalšom smerovaní európskej diskusie môže rozhodnúť októbrové zasadnutie Ecofinu. Klingbeil chce, aby Komisia dovtedy predstavila konkrétne možnosti, Brusel sa však zatiaľ k celoeurópskej dani nezaviazal.