Vo francúzskom Senáte sa v nedeľu obnovovalo 178 kresiel v 64 volebných obvodoch. Voľby sú nepriame, senátorov volí zbor takzvaných veľkých voličov, ktorý tvoria najmä starostovia, poslanci a regionálni zástupcovia. Národný zraz (RN) Jordana Bardellu do nich vstupoval s tromi senátormi. Po výsledkoch spolu s hnutím UDR Érica Ciottiho prekonal hranicu desiatich mandátov a podľa Bardellu vytvorí skupinu „prvýkrát vo svojej histórii“. Presný počet získaných kresiel sa mi v dostupných zdrojoch nepodarilo jednoznačne potvrdiť, médiá hovoria o „viac než desiatke“. Mandáty získal RN okrem iného v Bouches-du-Rhône a vo Var (po dvoch), ale aj vo Vaucluse, Hérault, Gard, Gironde či v ďalších departementoch.
Skupina má v Senáte praktický význam: dáva strane viac času na vystúpenia, zastúpenie vo výboroch a väčší vplyv na agendu. Marine Le Penová, ktorá bude kandidovať v prezidentských voľbách na jar 2027, hovorí o „historickom víťazstve“ a o senátoroch ako o „dôležitom pomocníkovi v kampani“. Bardella zdôrazňuje, že skupina bude hovoriť za „zabudnuté územia“ a starostov vzdialených od pariských rozhodnutí.
Väčšie zmeny na politickej mape Senátu to však neprinieslo. Pravicová väčšina, ktorú tvoria Republikáni a centristická Únia, zostala zachovaná, ľavica ostala pomerne stabilná a po prvý raz sa do Senátu dostala aj krajne ľavicová Nepodrobená Francúzsko, ktorá získala dvoch senátorov. RN teda nerozhoduje o väčšine, no v komore, ktorá musí spolu s Národným zhromaždením schvaľovať zákony aj ústavné zmeny, získava hlas, ktorý predtým nemal.
Pre Európu je to dôležitý signál. Francúzsko je druhou najväčšou ekonomikou EÚ a strana, ktorá presadzuje prísnejšiu migračnú politiku a odmieta ďalšie prehlbovanie integrácie, sa dostáva do ďalšej inštitúcie a mesiace pred prezidentskými voľbami získava organizačné zázemie. Pre Slovensko to nemá priamy legislatívny dopad, no silnejšia francúzska krajná pravica môže ovplyvniť debatu o migrácii, podpore Ukrajiny aj o rozpočte EÚ, v ktorých Paríž patrí k hlavným hlasom.