Nemecký kancelár Friedrich Merz naznačil, že Nemecko pravdepodobne prijme tvrdší postoj voči Číne, keďže rastú obavy, že prehlbujúca sa obchodná nerovnováha ešte viac oslabí konkurencieschopnosť Európy. "Uznávame, že nemecký priemysel zjavne zmenil svoj postoj k otázke globálnych obchodných nerovnováh," povedal Merz novinárom po zasadnutí vlády východne od Berlína. Podľa jeho slov jeho koaličná vláda finalizuje svoju pozíciu ešte pred októbrovým summitom Európskej únie, na ktorom má blok predstaviť opatrenia na ochranu vlastného priemyslu.
Ide o výrazný obrat pre nemecký priemysel, ktorý dlhodobo odmietal obchodné bariéry zo strachu pred odvetnými opatreniami Pekingu. Nemecké firmy teraz stupňujú tlak na Merza, aby presadil tvrdšiu obchodnú politiku voči Číne v súvislosti s rastúcimi obavami zo štátnych subvencií, lacného dovozu a rastúcej konkurencie čínskych výrobcov. Nemecký postoj pritom môže výrazne ovplyvniť aj širší prístup celej Európskej únie pred plánovanými obchodnými rokovaniami EÚ s Čínou naplánovanými na október.
Kľúčovým argumentom, o ktorý sa priemysel opiera, je júnová správa OECD, podľa ktorej čínski výrobcovia dostávali štátnu podporu v pomere k svojim tržbám tri až osemkrát vyššiu než ich konkurenti v krajinách OECD. Subvencie sa podľa odhadu správy podieľali na takmer 60 % nárastu globálneho trhového podielu čínskych firiem.
Merz zároveň naznačil podporu silnejším opatreniam na úrovni celej EÚ, ak by októbrové rokovania s Pekingom nepriniesli výsledky — čo by Nemecko mohlo priblížiť k pozícii krajín ako Francúzsko, Taliansko a Španielsko, ktoré dlhodobo presadzujú tvrdšiu európsku obchodnú ochranu.
Postoj samotnej nemeckej vlády je však vnútorne rozdelený. Kým ministerstvo zahraničných vecí podporuje tvrdší prístup, hospodárske ministerstvo pod vedením Katheriny Reicheovej sa obáva odvetných opatrení a zostáva opatrné voči zásahom do trhu. Toto rozdelenie odráža širšiu roztrieštenosť aj v samotnom nemeckom biznise — automobilky, ktoré zostávajú závislé od čínskeho predaja a ktoré vlani poznačili čínske obmedzenia na vývoz kritických nerastných surovín, radia zdržanlivosť. Naopak výrobcovia strojov a zariadení, ako aj malé a stredné podniky, ktoré dohromady tvoria väčšinu nemeckej zamestnanosti, žiadajú konkrétne kroky. "Potrebujeme odvahu povedať Číne, že (...) teraz trochu pritiahneme skrutky," vyjadril sa Oliver Richtberg zo Zväzu výrobcov strojov a zariadení (VDMA).
Politický tlak zároveň narastá aj v samotnej koalícii — podľa poslanca CDU Johannesa Volkmanna, straníckeho kolegu Merza, "nemecký šok z Číny sa čoraz citeľnejšie prejavuje vo volebných obvodoch naprieč celou krajinou". Tvrdší postoj voči Pekingu pritom dlhodobo presadzuje aj Francúzsko, ktoré na Berlín v tejto otázke intenzívne lobuje na všetkých úrovniach.
Osobitne citlivými sektormi zostávajú automobilový, oceliarsky, polovodičový a solárny priemysel — teda odvetvia, kde čínska nadprodukcia (overcapacity) najviac tlačí na ceny a trhové podiely európskych výrobcov. Podľa analytikov takmer štvrtina čínskych priemyselných podnikov v súčasnosti hospodári so stratou práve pre vnútorné cenové vojny, čo v bežnej trhovej ekonomike zvyčajne vedie ku konsolidácii, no v Číne k tomu zatiaľ nedochádza v porovnateľnej miere.
Pre Slovensko má vývoj tejto témy priamy význam, keďže slovenská ekonomika je silno previazaná práve s nemeckým, najmä automobilovým priemyslom — akékoľvek zmeny obchodnej politiky EÚ voči Číne v tejto oblasti by sa tak mohli premietnuť aj do slovenských dodávateľských reťazcov.