Princíp pripomína vibe coding, pri ktorom používateľ opisuje požadovaný program a AI vytvára jeho kód. Pri fyzických predmetoch je výsledkom digitálny model alebo výkres pre CAD, teda počítačom podporované navrhovanie. Medzi rozhovorom s chatbotom a hotovým výrobkom však zostáva ďalší krok: súčiastku musí vyrobiť tlačiareň či výrobná firma a následne treba overiť, či skutočne funguje.
Business Insider v reportáži z 1. novembra opisuje nadšencov, ktorí takto vytvárajú vlastné prototypy. David Plakon podľa portálu s pomocou AI vyvíja zariadenie na hlasové odkazy pre rodinu. Jeho kryt vytlačil približne pätnásťkrát a postupne opravoval nedostatky vrátane dielov, ktoré do seba nezapadali. Ide o skúsenosť konkrétneho používateľa, ktorá ukazuje možnosti aj potrebu opakovaných úprav.
Jedným z dostupných nástrojov je otvorený projekt text-to-cad. Podľa jeho dokumentácie rozširuje AI agentov, napríklad Claude Code, Codex či Cursor, o postupy na tvorbu modelov. Agent pripravuje návrh prostredníctvom skriptu v Pythone a výsledok možno zobraziť v prehliadači a exportovať napríklad do formátov STEP, STL alebo 3MF. Projekt obsahuje aj nástroje na technické výkresy a kontrolu návrhu pred výrobou. Tieto možnosti opisujú autori softvéru; samy osebe nepreukazujú bezchybnosť každého výstupu.
Podobný prístup už ponúka aj výrobca kovových dielov SendCutSend. Jeho AI Parts Builder podľa firmy umožňuje opísať súčiastku bežným jazykom alebo nahrať náčrt a následne upravovať vytvorený návrh pred objednaním. Ukazuje to, ako sa textové zadávanie prepája priamo s výrobnou službou. Bezplatné použitie návrhového nástroja však neznamená bezplatnú výrobu dielu.
Rozhodujúce zostávajú výrobné požiadavky. SendCutSend vo svojich pokynoch vyžaduje správnu mierku a jednotky, dostatočné rozmery otvorov či vzdialeností medzi výrezmi a dodržanie pravidiel pre zvolený materiál a ohýbanie. Pri výkresoch treba odstrániť aj duplicitné čiary a otvorené obrysy. Pred objednávkou firma odporúča skontrolovať celkové rozmery v náhľade. Vizuálne presvedčivý model preto ešte nemusí byť pripravený na výrobu.
Praktický postup sa tak začína presným zadaním: na čo má diel slúžiť, aké má mať rozmery, materiál a spôsob uchytenia. Pokračuje kontrolou modelu podľa požiadaviek výrobcu a skúškou prvého kusu. Pri porovnávaní nákladov treba rátať aj s materiálom, výrobou a prípadným opakovaním nepodareného návrhu. „Vibe manufacturing“ približuje tvorbu prototypov širšiemu okruhu ľudí, jeho výsledok však najlepšie preverí až súčiastka, ktorá správne zapadne a splní zamýšľanú funkciu.