Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ, nemocenské vypláca Sociálna poisťovňa. Pri bežnej PN zamestnanca vzniknutej v roku 2026 predstavuje zákonná náhrada za prvý až tretí deň 25 percent denného vymeriavacieho základu a za štvrtý až štrnásty deň 55 percent. Od pätnásteho dňa patrí nemocenské vo výške 55 percent príslušného denného alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Kolektívna zmluva môže náhradu od zamestnávateľa zvýšiť, najviac na 80 percent denného vymeriavacieho základu. Pri kontrole výplatnej pásky sa preto oplatí preveriť aj podmienky u vášho zamestnávateľa.
Obe plnenia patria za kalendárne dni, teda aj za soboty, nedele a sviatky, počas ktorých PN trvá. Rozhodujúci je dátum jej vzniku. Ak PN začala ešte pred 1. januárom 2026, pokračuje podľa pôvodných pravidiel: zamestnávateľ poskytuje náhradu najdlhšie za prvých desať dní a Sociálna poisťovňa nemocenské od jedenásteho dňa. Prechod do nového kalendárneho roka už rozbehnutú PN neprepína na nové rozdelenie. Pri SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe je režim odlišný: pri splnení podmienok môže nemocenské patriť už od prvého dňa.
Prečo nejde o percento čistej mzdy
Denný vymeriavací základ, skrátene DVZ, je výpočtová suma pripadajúca na jeden deň. Vychádza z príjmov, z ktorých sa určovalo nemocenské poistenie, za zákonom stanovené rozhodujúce obdobie. Ak zamestnancovo poistenie trvá nepretržite najmenej od začiatku predchádzajúceho roka, pri PN v roku 2026 je rozhodujúcim obdobím spravidla rok 2025. Započítavané vymeriavacie základy sa sčítajú a vydelia príslušným počtom dní; niektoré obdobia, napríklad predchádzajúca PN, sa vylučujú. Preto sa nedá spoľahlivý výsledok získať iba vynásobením poslednej čistej mzdy číslom 0,55.
Pri novšom pracovnom pomere záleží aj na tom, či zamestnanec dosiahol aspoň 90 dní poistenia, za ktoré sa platí poistné. Pri nemocenskom sa za určitých podmienok skúmajú aj príjmy u iných zamestnávateľov v predchádzajúcom roku; v zákonných prípadoch sa použije pravdepodobný denný vymeriavací základ, odvodený od príjmu, z ktorého by sa poistné platilo. Pravidlá náhrady od zamestnávateľa a nemocenského pritom nie sú vo všetkých detailoch totožné. Odlišuje sa aj zaokrúhľovanie DVZ. Výpočet má zákonný strop: pri nemocenskom, na ktoré vznikne dôvod v roku 2026, je maximálny DVZ 100,2083 eura. Vyššia mzda preto dávku nezvyšuje neobmedzene.
Pri ePN, teda elektronickej pracovnej neschopnosti, lekár vytvorí elektronický záznam a potrebné údaje sa dostanú do Sociálnej poisťovne aj zamestnávateľovi. Zamestnanec štandardne nenosí papierové potvrdenia o vzniku, pokračovaní a ukončení PN ani nepodáva samostatnú žiadosť o nemocenské. Zamestnávateľovi však bezodkladne dajte vedieť o svojej neprítomnosti. Naďalej treba dodržiavať liečebný režim, zdržiavať sa na evidovanej adrese a oznámiť jej zmenu. Ak je dôvodom PN úraz, Sociálna poisťovňa vyžaduje aj hlásenie úrazu. V Elektronickom účte poistenca si môžete skontrolovať záznam ePN, priebeh konania a údaje o výplate; nesprávny záznam riešte s lekárom alebo poisťovňou podľa povahy chyby.
Dve platby nemusia prísť v rovnaký deň
Náhradu príjmu zamestnávateľ vypláca vo svojich výplatných termínoch, najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom si zamestnanec uplatnil nárok. Pri ePN sa za uplatnenie považuje oznámenie Sociálnej poisťovne zamestnávateľovi. Nemocenské poisťovňa vypláca mesačne pozadu, po priznaní nároku do konca nasledujúceho mesiaca za príslušný mesiac. Ako termíny odosielania dávok uvádza pätnásty a dvadsiaty siedmy deň mesiaca; nejde o záruku pripísania na účet v ten istý deň. Prvá výplata závisí aj od posúdenia nároku a dostupnosti potrebných údajov. Pri dlhšej PN môže príjem prísť v dvoch samostatných platbách.
Skončenie pracovného pomeru počas PN automaticky neukončuje nemocenské. Ak nemocenské poistenie zamestnanca zanikne počas prvých štrnástich dní PN, nárok na nemocenské vzniká už dňom nasledujúcim po jeho zániku, pri splnení zákonných podmienok. Nezačína sa pritom nové počítanie dní PN: sadzba 25 percent sa viaže na jej prvé tri dni a 55 percent na dni od štvrtého dňa. Ak už nemocenské vypláca Sociálna poisťovňa, samotný koniec pracovného pomeru jeho výplatu nezastaví. Nárok však má časové obmedzenie, spravidla najviac do uplynutia 52 týždňov od vzniku PN; podporné obdobie môžu ovplyvniť aj predchádzajúce PN.
Ak peniaze neprídu alebo suma nesedí, najprv si porovnajte dátum začiatku a konca PN, počet kalendárnych dní a rozdelenie medzi oboch platiteľov. Chýbajúcu náhradu za prvé dni riešte s mzdovou účtárňou, nemocenské s príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne. Pripravte si číslo ePN, obdobie, za ktoré platba chýba, výplatnú pásku, prípadné rozhodnutie o dávke a dátum skončenia pracovného pomeru. V Elektronickom účte poistenca overte stav konania a spôsob výplaty. Pri pochybnostiach o sume požiadajte o vysvetlenie rozhodujúceho obdobia, použitého základu a počtu zaplatených dní.