Štatistický úrad SR v stredu 2. septembra 2026 zverejnil údaje o vývoji miezd za druhý štvrťrok tohto roka. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve dosiahla 1 707 eur, čo je medziročne o 3,2 % viac — v hrubom si tak zamestnanci v priemere polepšili o 53 eur. Tempo nominálneho rastu miezd sa však oproti predchádzajúcim obdobiam výrazne spomalilo a dosiahlo najnižšiu úroveň za posledných šesť rokov.
Po zohľadnení miery inflácie sa mzdy reálne znížili o 0,5 %. Ide o prvý medziročný pokles reálnych miezd od tretieho štvrťroka 2023. Sezónne očistená priemerná mzda pritom oproti prvému štvrťroku 2026 vzrástla o 0,6 %, čo naznačuje, že v rámci samotného roka ešte pokračoval mierny rast — problémom je práve porovnanie s rovnakým obdobím vlaňajška.
Kde sa mzdy prepadli najviac
V štruktúre ekonomiky zaznamenalo medziročné zvýšenie nominálnej mzdy 16 z 19 sledovaných odvetví. Tempo rastu hrubých miezd sa pohybovalo od 1,8 % v administratívnych službách až po 9,8 % v oblasti nehnuteľností. V troch odvetviach hrubé zárobky medziročne klesli — najvýraznejšie vo verejnej správe, a to o 4,8 %. Mierny pokles zaznamenali aj pracujúci v oblasti vzdelávania (o 0,2 %) a v dodávke vody (o 0,1 %).
Pri prepočte na reálne mzdy (po zohľadnení inflácie) bol pokles ešte výraznejší — vo verejnej správe dosiahol až 8,2 %. Práve tento prepad vo verejnej správe je podľa analytikov hlavným dôvodom, prečo celková mzda za celé hospodárstvo skončila v mínuse — v minulom roku totiž zamestnancom vo verejnom sektore vyplatili mimoriadne jednorazové odmeny, ktoré tento rok chýbajú, čím vzniká štatisticky skreslené porovnanie oproti vysokej vlaňajšej základni. Najmenší reálny pokles zaznamenali zamestnanci v umení, zábave a rekreácii (0,1 %).
Naopak priemysel a obchod, v ktorých spolu pracuje významná časť zamestnancov na Slovensku, si udržali nominálny aj reálny rast miezd. V priemysle dosiahla priemerná hrubá mesačná mzda 1 878 eur, medziročne vzrástla o 4,9 % a jej reálna hodnota o 1,2 %. V obchode stúpla priemerná nominálna mzda o 4 % na 1 596 eur, po zohľadnení inflácie o 0,3 %. Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu presahujúcu 2 900 eur mali v druhom štvrťroku zamestnanci vo finančných a poisťovacích službách, ako aj v dodávke elektriny a plynu. Najnižšie zárobky si naopak udržali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, kde priemerná mzda dosiahla 974 eur.
Regionálne rozdiely
Z regionálneho pohľadu si nadpriemernú mzdu naďalej udržal len Bratislavský kraj, kde dosiahla 2 012 eur. V ostatných krajoch sa priemerné mzdy pohybovali od 1 359 eur v Prešovskom kraji po 1 643 eur v Košickom kraji. Nominálna mzda medziročne vzrástla vo všetkých ôsmich regiónoch, jej reálna hodnota však len v troch z nich.
Celkový polrok zostáva v pluse
Za celý prvý polrok 2026 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve SR 1 659 eur, medziročne vzrástla o 4,6 %. Napriek poklesu v samotnom druhom štvrťroku si za prvých šesť mesiacov roka reálna mzda ešte udržala medziročný rast o 0,9 %.
Nezamestnanosť mierne stúpla
Štatistický úrad v ten istý deň zverejnil aj údaje o nezamestnanosti z Výberového zisťovania pracovných síl. Počet nezamestnaných na Slovensku v druhom štvrťroku dosiahol 152 800 osôb, medziročne stúpol o 5,8 % — oproti rovnakému obdobiu minulého roka pribudlo 8 300 osôb bez práce. Celkový počet nezamestnaných sa v porovnaní s prvým štvrťrokom (po sezónnom očistení) znížil o 1,4 % na 156 700 osôb. Referenčná miera nezamestnanosti dosiahla hodnotu 5,6 %, čo bolo o 0,3 percentuálneho bodu viac než pred rokom — napriek miernemu nárastu zostala pod hranicou 6 %, ktorú prekračovala najmä v rokoch 2021 a 2022.
Čo to znamená pre domácnosti
Kombinácia spomaľujúceho sa rastu nominálnych miezd, pretrvávajúcej inflácie a prebiehajúcej fiškálnej konsolidácie znamená, že kúpyschopnosť časti slovenských domácností v druhom štvrťroku 2026 po prvý raz za dva a pol roka reálne klesla. Ak sa trend rastu miezd naďalej spomaľuje pri súčasnej úrovni inflácie, môže to naznačovať pokračujúci tlak na reálne príjmy domácností aj v nasledujúcich štvrťrokoch — najmä v sektoroch a regiónoch, ktoré už teraz zaostávajú za celoštátnym priemerom.