Svetový trh s ropou zažil v pondelok 31. augusta výrazný rast. Referenčná ropa Brent uzavrela obchodovanie približne na 90,49 dolára za barel, čo predstavovalo denný nárast o 2,71 %. Počas dňa sa dostala až na 91,52 dolára.
Americká ropa WTI zároveň zdražela o 2,83 % na približne 85,76 dolára za barel.
Hlavnou príčinou tentoraz nebol prudký rast spotreby ropy ani rozhodnutie producentov o obmedzení ťažby. Do centra pozornosti sa opäť dostalo geopolitické riziko v oblasti Perzského zálivu.
Trhy sa opäť obávajú Hormuzského prielivu
Nový rast cien nasledoval po obnovení priameho vojenského napätia medzi USA a Iránom.
Americké jednotky zasiahli iránske pozície na ostrove Larak v oblasti Hormuzského prielivu. Následne prišla iránska odveta smerujúca proti americkým vojenským cieľom v Jordánsku.
Pre ropný trh je mimoriadne dôležité, že sa udalosti odohrávajú práve v okolí Hormuzského prielivu.
Táto úzka námorná cesta spája producentov Perzského zálivu so svetovými trhmi a za bežných okolností cez ňu smeruje významná časť globálne obchodovanej ropy.
Ak sa bezpečnostná situácia v oblasti zhoršuje, obchodníci začínajú počítať s možnosťou ďalšieho obmedzenia dodávok. Do ceny ropy sa tak dostáva takzvaná riziková prirážka.
To znamená, že ropa môže zdražovať ešte predtým, ako začne na trhu reálne chýbať.
Rozhodujúci bude ďalší vývoj
Jednodňový rast ropy ešte automaticky neznamená výrazné zdražovanie pre spotrebiteľov.
Oveľa dôležitejšie bude, či sa Brent bude nad úrovňou 90 dolárov pohybovať niekoľko dní alebo týždňov a či dôjde k ďalšiemu narušeniu prepravy z Perzského zálivu.
Ak sa situácia upokojí, časť súčasnej rizikovej prirážky môže z ceny ropy opäť zmiznúť.
Ak by však konflikt eskaloval alebo by boli zasiahnuté významné ropné terminály, rafinérie či prepravné trasy, tlak na rast cien by mohol pokračovať.
Čo to znamená pre bežného človeka
Najviditeľnejší dôsledok drahšej ropy môže časom prísť na čerpacích staniciach.
Cena benzínu a nafty síce nekopíruje cenu ropy okamžite ani v rovnakom pomere, ale ropa predstavuje jednu zo základných položiek, ktoré konečnú cenu palív ovplyvňujú.
Ak by zostala dlhšie drahá, postupne môže vytvárať tlak na rast cien benzínu a nafty.
Pre človeka, ktorý denne dochádza autom do práce, už niekoľkocentové zvýšenie ceny litra znamená vyššie mesačné náklady.
Drahšia doprava môže zdvihnúť ceny ďalších výrobkov
Vplyv ropy sa nekončí pri tankovaní auta.
Veľká časť tovaru sa po Európe prepravuje nákladnými vozidlami. Ak dopravným spoločnostiam narastú výdavky na palivo, časť vyšších nákladov môžu postupne prenášať na svojich zákazníkov.
Drahšia doprava sa následne môže prejaviť pri cenách potravín, spotrebného tovaru, stavebných materiálov alebo zásielkových služieb.
Nejde o efekt zo dňa na deň. Čím dlhšie však zostávajú energie drahé, tým väčšia je pravdepodobnosť, že sa zvýšené náklady dostanú až ku konečnému zákazníkovi.
Ovplyvnené môže byť aj cestovanie
Vyššie ceny ropy znamenajú zároveň vyššie náklady pre letecké spoločnosti.
Letecké palivo predstavuje významnú časť ich prevádzkových výdavkov. Ak k tomu pribudne nutnosť vyhýbať sa rizikovým oblastiam a používať dlhšie trasy, náklady môžu rásť ešte viac.
Pri dlhšom období drahej ropy preto môže vzniknúť tlak aj na ceny leteniek.
Drahá ropa môže komplikovať boj s infláciou
Vývoj ropy pozorne sledujú aj centrálne banky.
Vyššie ceny energií môžu postupne zvyšovať náklady podnikov a domácností a následne podporovať infláciu.
Pre Európu je dôležité aj to, že ropa sa obchoduje prevažne v amerických dolároch. Konečný dopad na európskych spotrebiteľov preto závisí aj od kurzu eura voči doláru.
Ak by ropa rástla a euro zároveň oslabovalo, tlak na ceny energií v eurozóne by mohol byť ešte výraznejší.
Existujú aj víťazi
Vyššia cena ropy nie je negatívna pre všetkých.
Producenti ropy a niektoré veľké energetické spoločnosti môžu pri vyšších predajných cenách dosahovať vyššie príjmy, pokiaľ zároveň výrazne nerastú ich vlastné náklady.
Z rastu ropy preto môžu za určitých okolností profitovať energetické firmy a ich akcionári.
Pre bežného investora to však nie je automatický signál na nákup energetických akcií. Geopolitické pohyby bývajú prudké a situácia sa môže po diplomatickom upokojení rýchlo obrátiť.
Zlatu eskalácia zatiaľ výraznejšie nepomohla
Zaujímavý je aj rozdielny vývoj na trhu s drahými kovmi.
Pri raste geopolitického napätia investori často nakupujú zlato ako bezpečné aktívum. Tentoraz však proti tomuto efektu pôsobia očakávania vyšších amerických úrokových sadzieb.
Zlato po predchádzajúcom silnom raste korigovalo a pod tlakom zostalo aj striebro.
Trh tak momentálne rieši dve protichodné sily: geopolitická neistota podporuje bezpečné aktíva, zatiaľ čo vyššie úrokové sadzby znižujú atraktivitu zlata, ktoré samo o sebe neprináša úrok.
Čo sledovať ďalej
Pre ďalší vývoj bude rozhodujúce najmä to, či sa vojenská situácia pri Hormuzskom prielive ďalej vyhrotí alebo naopak upokojí.
Dôležité budú aj nové údaje o reálnom objeme prepravovanej ropy z Perzského zálivu, vývoj amerických zásob a ďalšie signály amerického Fedu o úrokových sadzbách.
Pre slovenského spotrebiteľa preto nie je najdôležitejšie, že ropa počas jedného obchodného dňa vyskočila o viac ako dve percentá.
Podstatné bude, ako dlho zostane drahá.
Ak sa cena udrží vysoko niekoľko týždňov, riziko postupného zdražovania pohonných látok, dopravy a niektorých výrobkov bude podstatne vyššie.