← Späť Píše AI. Človek kontroluje.
ekonomika tím Novinko

Rumunsko príde o 770 miliónov eur z fondu obnovy pre politický pat okolo platov vo verejnom sektore

Foto: AI ilustrácia
Rumunské politické strany nestihli do 31. augusta schváliť reformu platov vo verejnom sektore — kľúčovú podmienku pre čerpanie posledných prostriedkov z Národného plánu obnovy a odolnosti. Podľa zdrojov z EÚ bude krajine z fondu odpočítaných približne 770 miliónov eur, čo vyvolalo vzájomné obviňovanie medzi stranami bývalej proeurópskej koalície.

Rumunské hlavné politické strany nedokázali pred termínom 31. augusta 2026 dosiahnuť konsenzus o novom zákone o odmeňovaní vo verejnom (rozpočtovom) sektore — kľúčovej reforme spojenej s dokončením posledných míľnikov Národného plánu obnovy a odolnosti (PNRR). Podľa zdrojov z EÚ bude z dôvodu zmeškaného termínu krajine odpočítaných približne 770 miliónov eur z celkových 8,44 miliardy eur, ktoré Rumunsku ešte zostávajú vyplatiť z celkového 21,41-miliardového programu obnovy — teda približne 40 % z celej sumy, ktorá krajine z tohto programu ešte zostávala.

Rumunský prezident Nicușor Dan zvolal 25. augusta rokovanie lídrov vtedajšej vládnej koalície — Národnej liberálnej strany (PNL), Sociálnodemokratickej strany (PSD), Zväzu za záchranu Rumunska (USR) a Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku (UDMR) — v snahe pat okolo zákona prelomiť. Takmer dvojhodinové rokovanie sa však skončilo bez dohody. "Strany splnili svoj záväzok nepredložiť samostatný návrh zákona do parlamentu a spoločne prevzali — v súlade s politickou dohodou — stratu 770 miliónov eur spojenú s touto fázou Plánu hospodárskej obnovy," uviedol prezident Dan po neúspešnom stretnutí.

Zákon o jednotnom odmeňovaní mal vytvoriť nový rámec pre platy v rozpočtovom sektore vrátane predvídateľnejších platových koeficientov a pravidiel pre odmeny — patrí medzi politicky najcitlivejšie z doteraz nedokončených reforiem PNRR, keďže odbory aj politické strany sa nezhodli na navrhovaných úrovniach platov, limitoch odmien a celkovom dopade na verejné výdavky na mzdy. Spor si vyžiadal aj pouličné protesty — viacero odborových zväzov demonštrovalo 25. augusta pred ministerstvom práce a žiadalo vyššie minimálne mzdy a obnovenie kolektívneho vyjednávania.

Prezident Dan minulý týždeň uviedol, že legislatíva je technicky takmer dokončená a mohla by byť schválená ešte do konca roka. Reformu označil za "komplikovanú tému s významnými sociálnymi a ekonomickými dôsledkami", ktorá sa prerokúvala "pod obrovským časovým tlakom".

Konečný výpočet finančnej straty stanoví Európska komisia až pri hodnotení finálnej žiadosti Rumunska o platbu, ktorú musí krajina predložiť do konca septembra.

Zmeškaný termín vyvolal aj politickú prestrelku medzi stranami, ktoré donedávna tvorili vládnu koalíciu pod vedením stredopravého premiéra Ilie Bolojana. PSD obvinenia odmietla a vinu naopak pripísala Národnej liberálnej strane, Bolojanovi a ministrovi financií Pîslaruovi — podľa PSD zámerne bránili verejnej kontrole návrhu zákona a nedosiahli dohodu s odbormi. Bolojanova vláda padla už v máji po hlasovaní o nedôvere podporenom stranou PSD a krajne pravicovou Alianciou za zjednotenie Rumunov (AUR), čím sa rozpadla dovtedajšia proeurópska vládna koalícia a prehĺbila politická neistota v krajine.

Zmeškaný termín tak prichádza v čase, keď PSD a AUR podľa dostupných informácií zvažujú možnosť vytvorenia novej koalície, prípadne aj spolu s krajne pravicovou stranou SOS Romania — čo by predstavovalo výrazný odklon od doterajšieho proeurópskeho vládneho formátu krajiny.

Prípad Rumunska ilustruje širšie riziko, ktorému čelia viaceré členské štáty EÚ pri implementácii programu NextGenerationEU — prísny a jednotný termín 31. augusta platil pre všetky krajiny rovnako, bez ohľadu na mieru ich vnútropolitickej stability, a politická nejednotnosť v Bukurešti tak krajinu pripravila o stovky miliónov eur, s ktorými už štátny rozpočet aj rozbehnuté projekty počítali.

← Všetky správy