Vzdušná vojna nad Ukrajinou sa v posledných týždňoch čoraz výraznejšie presúva aj do ekonomickej roviny.
Ruské raketové a dronové útoky nezasahujú iba energetickú infraštruktúru, ale čoraz častejšie aj sklady, logistické centrá, železnicu, čerpacie stanice a veľké priemyselné podniky.
Financial Times opisuje tento vývoj ako novú fázu kampane, ktorej cieľom je podľa ukrajinských predstaviteľov oslabovať schopnosť krajiny vyrábať, vyvážať tovar a financovať vojnové úsilie.
Takýto zámer však nemožno pri každom jednotlivom útoku nezávisle potvrdiť. Rusko pri niektorých zásahoch tvrdí, že cieľmi sú objekty využívané ukrajinskou armádou alebo vojenskou logistikou. Ukrajinské úrady a zasiahnuté firmy naopak hovoria o útokoch na civilnú ekonomickú infraštruktúru.
Zničené sú milióny štvorcových metrov skladov
Jedným z najviac zasiahnutých segmentov je logistika.
Od začiatku rozsiahlej invázie bolo podľa údajov ukrajinského realitného a obchodného sektora zničených približne 2,1 milióna štvorcových metrov moderných skladových priestorov.
Približne 900-tisíc štvorcových metrov z tohto objemu pripadá len na rok 2026.
To je významný problém pre maloobchodné reťazce, internetové obchody aj distribučné firmy, pretože moderné sklady sú dôležitou súčasťou zásobovania veľkých miest.
Zasiahnuté boli aj zariadenia veľkých ukrajinských spoločností vrátane logistických a maloobchodných firiem.
Podobným problémom čelia aj humanitárne organizácie. Organizácia Spojených národov uviedla, že počas roka 2026 bolo pri útokoch zničených už najmenej desať skladov s humanitárnou pomocou.
OSN preto zvažuje presúvanie zásob do podzemných alebo lepšie chránených priestorov.
Oceliarne zastavujú výrobu
Mimoriadne vážna je situácia v ukrajinskom hutníckom priemysle.
Po sérii raketových útokov museli prerušiť alebo výrazne obmedziť výrobu viaceré veľké podniky.
ArcelorMittal Kryvyj Rih po septembrovom raketovom útoku zastavil primárnu výrobu ocele. Pri útoku zahynuli dvaja externí pracovníci a ďalší zamestnanci boli zranení.
Spoločnosť uviedla, že poškodenie sa stále vyhodnocuje a zatiaľ nie je možné určiť, kedy sa plná výroba obnoví.
Ešte horšia je situácia skupiny Metinvest.
Jej závody Zaporižstaľ a Kamet Steel boli po augustových a septembrových útokoch odstavené. Firma zároveň uvádza, že ďalšie banské a spracovateľské závody pracujú iba približne na polovicu kapacity alebo sú úplne mimo prevádzky.
Metinvest označuje rok 2026 za jeden z najťažších vo svojej histórii.
Oceľ patrí medzi piliere ukrajinského exportu
Hutníctvo má pre Ukrajinu väčší význam než iba samotná výroba ocele.
Odvetvie zamestnáva desaťtisíce ľudí, prináša devízové príjmy a patrí medzi hlavné exportné sektory krajiny.
Problémom preto nie je iba poškodenie jednotlivých tovární.
Výrobcovia zároveň čelia drahej elektrine, obmedzenému prístupu k čiernomorským prístavom a novým obchodným bariéram v Európskej únii.
Metinvest uvádza, že polovica ukrajinského exportu ocele a približne 95 % vývozu surového železa sa v prvej polovici tohto roka prepravovalo cez námorné prístavy.
Ak sa k obmedzeniam exportu pridajú ďalšie útoky na výrobné závody, ekonomický dopad sa násobí.
Útoky zasahujú aj železnicu a palivá
Ruské drony a rakety v septembri zasiahli aj železničnú infraštruktúru na západe Ukrajiny.
Pri jednom z útokov bol poškodený rušeň osobného vlaku smerujúceho z Kyjeva do Varšavy neďaleko poľskej hranice.
Rusko uviedlo, že cieľom bola železničná infraštruktúra používaná na prepravu vojenského nákladu.
Zasiahnuté boli aj čerpacie stanice, distribučné zariadenia a energetická infraštruktúra.
To vytvára ďalšie komplikácie pre zásobovanie a prepravu tovaru medzi jednotlivými regiónmi.
Škody sa rátajú v miliardách
Ukrajinská vláda odhaduje, že samotné útoky na infraštruktúru spôsobili počas roka 2026 škody vo výške takmer 10 miliárd dolárov.
Minister hospodárstva Oleksandr Kravčenko zároveň odhaduje, že širšie ekonomické dôsledky vrátane problémov s exportom a dopravou môžu krajinu stáť približne 1,5 % HDP.
Ukrajinský rozpočet je pritom už teraz pod veľkým tlakom.
Výdavky na obranu sa zvyšujú a daňové príjmy nedosahujú úroveň potrebnú na ich úplné financovanie. Krajina preto zostáva výrazne závislá od finančnej podpory zahraničných partnerov.
Ukrajina útočí na ruskú energetiku
Ekonomická vojna však prebieha oboma smermi.
Ukrajina počas posledných mesiacov výrazne zintenzívnila útoky na ruské ropné rafinérie, sklady palív a ďalšiu energetickú infraštruktúru.
Polovica najväčších ruských rafinérií produkujúcich naftu musela v septembri podľa Reuters obmedziť alebo zastaviť časť výroby.
Útoky prispeli k nedostatku palív v niektorých častiach Ruska a Moskva zaviedla obmedzenia exportu benzínu, nafty a leteckého paliva.
Kyjev tvrdí, že cieľom týchto zásahov je znižovať príjmy, ktorými Rusko financuje vojnu.
Moskva útoky na svoju energetickú infraštruktúru kritizuje a označuje ich za útoky na civilné hospodárske objekty.
Vojna sa čoraz viac presúva do ekonomiky
Vývoj posledných týždňov ukazuje, že konflikt už dávno nie je obmedzený iba na frontovú líniu.
Obe strany sa snažia pomocou dronov a rakiet zasahovať ekonomickú infraštruktúru protivníka hlboko za frontom.
V prípade Ukrajiny je však situácia komplikovanejšia tým, že jej ekonomika je menšia, značná časť priemyslu už bola počas vojny poškodená a štát je silne závislý od zahraničnej finančnej pomoci.
Pre Kyjev preto nie je otázkou iba to, či dokáže ochrániť mestá pred raketami.
Čoraz dôležitejšie je aj to, či dokáže udržať fungovanie tovární, skladov, železnice a exportných trás, ktoré financujú chod celej krajiny.