Podľa údajov ruskej centrálnej banky mala krajina na začiatku októbra približne 2 260 ton menového zlata. Agentúra Interfax uviedla, že v septembri jeho množstvo kleslo asi o šesť ton; presnejší údaj zverejnené dáta neumožňujú vypočítať. Rusko tak zostáva veľkým držiteľom zlata aj po sérii mesačných poklesov.
Guvernérka ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullinová predtým spájala menšie úbytky najmä s operáciami ministerstva financií a Národného fondu blahobytu. Banka však podrobnosti o svojich obchodoch so zlatom nezverejňuje. Z poklesu rezerv preto nemožno presne určiť, na čo boli získané prostriedky použité.
Poľsko je v rámci V4 najväčším držiteľom zlata. Národná banka Poľska mala na konci septembra približne 672,9 tony, takmer o 25 ton viac než na konci augusta. Smeruje k vlastnému cieľu 700 ton, od ktorého ju podľa septembrového stavu delilo približne 27 ton.
Česko nakupuje v menšom objeme, no dlhodobo. Česká národná banka uvádza, že na konci septembra mala 87,4 tony zlata. Na konci roka 2022 ho držala približne 12 ton a jej cieľom je zvýšiť zásoby na 100 ton do roku 2028.
Maďarsko zvýšilo svoje zlaté rezervy v roku 2024 z 94,5 na 110 ton. Tento objem maďarská centrálna banka opätovne uviedla aj v máji 2026. V porovnaní s Poľskom a Českom teda dostupné vyjadrenia neukazujú pokračujúce veľké nákupy v tomto roku.
Slovensko podľa posledného dostupného porovnateľného údaja Svetovej rady pre zlato držalo v marci 2026 približne 31,7 tony. Národná banka Slovenska vykazovala približne rovnaké množstvo aj na konci rokov 2023 a 2024. Pri Slovensku preto nejde o nákupný trend podobný poľskému či českému.
Porovnanie ukazuje, že ani krajiny V4 nemajú jednotný prístup k zlatu. Poľsko ho zhromažďuje vo veľkom, Česko postupne obnovuje rezervy, Maďarsko drží skôr zvýšenú dosiahnutú úroveň a Slovensko stabilné množstvo. Pri hodnotení rezerv je zároveň potrebné sledovať tony aj ich trhovú hodnotu: cena zlata môže hodnotu zásob výrazne zmeniť, aj keď banka nekúpi ani nepredá jedinú tehličku.