Čínsky prezident Si Ťin-pching dnes prichádza do Spojených štátov na štátnu návštevu, ktorá potrvá do 25. septembra. Biely dom potvrdil, že Donald Trump ho osobne privíta už po prílete na vojenskej základni Joint Base Andrews. Pre amerického prezidenta ide o výrazné protokolárne gesto a zároveň signál, akú váhu Washington návšteve prikladá. Vo štvrtok bude nasledovať oficiálny ceremoniál v Bielom dome, rokovania a štátna večera.
Ide o prvú Si Ťin-pchingovu štátnu návštevu Washingtonu po viac ako desiatich rokoch. Vzťahy medzi Spojenými štátmi a Čínou sa síce v poslednom období čiastočne stabilizovali, základné konflikty však nezmizli. Obe veľmoci zostávajú súpermi v obchode, polovodičoch, umelej inteligencii, vojenských technológiách aj vplyve v Ázii. Aktuálne stretnutie preto nie je veľkým americko-čínskym zmierením, ale skôr pokusom udržať rivalitu pod kontrolou.
Jednou z najcitlivejších tém bude Taiwan. Čína dlhodobo žiada, aby Washington obmedzil predaj zbraní ostrovu, ktorý Peking považuje za súčasť svojho územia. Spojené štáty pritom naďalej udržiavajú s Taiwanom neoficiálne vzťahy a podporujú jeho schopnosť brániť sa. Akýkoľvek posun v tejto otázke preto sleduje nielen Ázia, ale aj finančné trhy a technologický sektor – Taiwan zostáva kľúčovým centrom svetovej výroby najpokročilejších polovodičov.
Druhou veľkou oblasťou bude obchod. Washington a Peking stále riešia clá, obmedzenia vývozu špičkových technológií a prístup ku kritickým surovinám. Spojené štáty chcú znižovať závislosť od Číny pri vzácnych zeminách a zároveň obmedzujú prístup čínskych spoločností k najvýkonnejším AI čipom. Čína naopak zrýchľuje vývoj vlastných procesorov a modelov umelej inteligencie. Rivalita sa tak presúva z klasického obchodu priamo do boja o technológie, ktoré môžu rozhodovať o ekonomickej sile krajín v nasledujúcom desaťročí.
Na stole bude aj vojna v Iráne. Čína patrí medzi najvýznamnejších odberateľov iránskej ropy a zároveň má s Teheránom rozsiahle ekonomické a diplomatické vzťahy. Washington preto očakáva, že Peking môže mať určitý vplyv na ďalší vývoj situácie. Ak by rokovania pomohli zmierniť napätie v oblasti Perzského zálivu, mohlo by to znížiť tlak na svetové ceny ropy. Opačný vývoj by znamenal ďalšie riziko pre ceny energií a palív v Európe.
Prečo by to malo zaujímať Slovensko
Slovensko nie je pri rokovacom stole, dôsledky však môže pocítiť veľmi konkrétne. Prvý kanál vedie cez energie. Vývoj okolo Iránu, dopravy ropy cez Blízky východ a širších vzťahov medzi USA a Čínou môže ovplyvňovať svetové ceny ropy. Tie sa následne premietajú do cien palív, dopravy a časti výrobných nákladov aj na Slovensku.
Druhý kanál vedie cez Nemecko. Slovenská ekonomika je mimoriadne silno prepojená s európskym automobilovým a strojárskym priemyslom. Stroje a dopravné prostriedky tvoria väčšinu slovenského exportu a Nemecko zostáva jedným z jeho najdôležitejších odberateľov. Ak sa americko-čínske obchodné napätie premietne do slabšieho predaja nemeckých automobiliek v Číne alebo do ich vyšších nákladov, tlak sa môže cez dodávateľské reťazce preniesť aj na slovenských výrobcov komponentov a automobilové závody.
Treťou oblasťou sú polovodiče. Moderné automobily potrebujú stovky až tisíce čipov na riadenie motora, batérií, bezpečnostných systémov, infotainmentu či asistovaného riadenia. Ak Washington sprísni technologické obmedzenia a Čína odpovie obmedzením vývozu strategických surovín alebo komponentov, problém sa môže prejaviť aj v európskych fabrikách. Slovensko už počas predchádzajúcej čipovej krízy videlo, že chýbajúci komponent za niekoľko eur môže zastaviť výrobnú linku na automobily za desiatky tisíc eur.
Dnešný prílet preto nie je iba diplomatickým divadlom dvoch veľmocí. Trumpovo osobné privítanie na letisku je silným symbolom, no podstatné bude, čo sa stane za zatvorenými dverami. Taiwan, clá, AI, čipy, suroviny a Irán sú témy, pri ktorých sa stretávajú ekonomické a bezpečnostné záujmy dvoch najväčších svetových ekonomík. A keď Washington a Peking zmenia pravidlá hry, dôsledky môžu pocítiť aj slovenské fabriky, exportéri a motoristi.