Donald Trump v stredu urobil gesto, ktoré americkí prezidenti zahraničným lídrom bežne nevenujú. Čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga osobne čakal priamo na letisku Joint Base Andrews pri Washingtone. Na ploche bol pripravený červený koberec, vojenský ceremoniál a privítanie za účasti prvej dámy Melanie Trumpovej. Si tak začal trojdňovú návštevu Spojených štátov, počas ktorej majú dve najväčšie ekonomiky sveta riešiť obchod, technológie, Taiwan, umelú inteligenciu aj strategické suroviny.
Kým pozornosť smerovala na prílet čínskeho prezidenta, prišlo aj prvé konkrétne ekonomické rozhodnutie. Minister financií Scott Bessent oznámil, že USA a Čína sa dohodli na predĺžení existujúceho obchodného prímeria o ďalšie dva mesiace. Pôvodne malo skončiť 10. novembra, po novom bude platiť do 10. januára 2027. Obe strany tak získavajú ďalší čas na rokovania o širšom obchodnom usporiadaní.
Neznamená to, že všetky americké clá na čínsky tovar zmiznú. Predĺženie sa týka predovšetkým dočasného režimu, ktorý zabránil ďalšiemu zvyšovaniu ciel a časti odvetných obchodných opatrení. Prímerie nadväzuje na dohodu dosiahnutú minulý rok v juhokórejskom Busane, kde Washington a Peking zastavili jednu z najostrejších fáz svojho obchodného sporu.
Bessent po rokovaní s čínskym vicepremiérom Che Li-fengom povedal, že stále zostáva viacero nevyriešených otázok. Washington chce diskutovať o nákupoch amerických poľnohospodárskych produktov, technologických obmedzeniach a predovšetkým o prístupe k vzácnym zeminám. Čína kontroluje veľkú časť svetovej ťažby a ešte väčší podiel spracovania týchto strategických surovín, ktoré sú nevyhnutné pre elektromotory, elektroniku, obranné technológie aj výrobu moderných čipov.
Práve vzácne zeminy sa v posledných mesiacoch stali jednou z najsilnejších čínskych vyjednávacích kariet. Peking počas predchádzajúcich obchodných sporov obmedzil ich export a Washington následne zmiernil časť svojej rétoriky. Spojené štáty sa síce snažia budovať alternatívne dodávateľské reťazce, no zníženie závislosti od Číny potrvá roky.
Ďalšou veľkou témou budú polovodiče a umelá inteligencia. Čína chce zmiernenie amerických obmedzení na export najvýkonnejších AI čipov a súvisiacej technológie. Washington sa naopak snaží udržať technologický náskok a zároveň zabrániť príliš rýchlemu približovaniu čínskych spoločností k americkým modelom a hardvéru.
A kde je v tom Európa a Slovensko?
Pre Európu môže byť predĺženie prímeria krátkodobo dobrou správou. Nová eskalácia americko-čínskej obchodnej vojny by mohla zdražiť komponenty, narušiť dodávateľské reťazce a vytvoriť ďalší tlak na európsky priemysel. Európske automobilky sú pritom závislé od čínskych batérií, elektroniky a viacerých strategických materiálov, ale zároveň priamo súťažia s čínskymi výrobcami automobilov.
Slovensko by následky pocítilo najmä cez automobilový priemysel a Nemecko. Ak by obchodný konflikt medzi USA a Čínou zasiahol nemecké automobilky, čipy alebo dodávky vzácnych kovov, problém sa môže cez dodávateľské reťazce dostať až do slovenských fabrík. Výroba moderných automobilov je dnes závislá od veľkého množstva polovodičov, magnetov, batériových materiálov a elektronických súčiastok.
Rovnako však platí, že obchodné prímerie medzi Washingtonom a Pekingom Európe nerieši jej vlastný problém. EÚ zostáva medzi dvoma technologickými a priemyselnými veľmocami, pričom pri mnohých kľúčových technológiách je závislá od jednej alebo druhej strany. Americké firmy dominujú pri AI čipoch a softvéri, zatiaľ čo Čína má mimoriadne silné postavenie pri batériách, vzácnych zeminách a časti priemyselnej výroby.
Trumpovo osobné privítanie Si Ťin-pchinga preto môže vyzerať ako veľké diplomatické divadlo, no dva mesiace navyše pri obchodnom prímerí majú veľmi konkrétny ekonomický význam. Svet zatiaľ nedostal novú americko-čínsku obchodnú dohodu. Dostal však ďalších približne 60 dní bez novej veľkej colnej eskalácie.