Slovensko sa opäť ocitlo v centre sporu o obnovenie individuálnych sankčných zoznamov EÚ voči osobám a firmám spojeným s Ruskom. Bratislava dlhodobo žiada vyradenie ruského miliardára Ališera Usmanova a Michaila Fridmana zo zoznamu — požiadavku, ktorú presadzovala už aj pri marcovom obnovovaní sankcií, keď ustúpila až v poslednej chvíli. Tento raz sa k požiadavke na vyradenie Usmanova pridalo aj Francúzsko, čo rokovania medzi veľvyslancami skomplikovalo natoľko, že sa nepodarilo dohodnúť na riadnom obnovení opakovane — 2., 9. aj 11. septembra.
Keďže termín vypršania platnosti (15. september) sa neúprosne blížil, veľvyslanci v pondelok siahli po dočasnom riešení — predĺžili platnosť zoznamov len o sedem dní, do polnoci 22. septembra, namiesto riadneho polročného (prípadne teraz diskutovaného ročného) obnovenia. Ide o čisto technické opatrenie, ktoré má zabrániť úplnému vypršaniu sankcií, kým sa spor nevyrieši.
Podstata problému spočíva v tom, že sankcie EÚ vyžadujú jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských štátov — stačí teda odpor jedinej krajiny na zablokovanie celého mechanizmu. Slovensko túto páku využilo aj v minulosti, no napokon vždy pri riadnom termíne ustúpilo, keď zostávalo v rokovaniach osamotené. Tento raz mu spoločnosť pri kľúčovej požiadavke (vyradenie Usmanova) robí aj Francúzsko, ktoré svoj postoj zdôvodňuje odkazom na "otázku súvisiacu s národnou bezpečnosťou" a snahou "pozitívne reagovať na medzinárodných partnerov". Iný diplomat citovaný Euronews naznačil, že za francúzskym postojom môžu byť skôr ekonomické dôvody, čo medzi ostatnými členskými štátmi vyvolalo podľa všetkého "obrovskú frustráciu".
Opakované blokovanie riadnej obnovy sankcií má dôsledky presahujúce samotný technický spor o dvoch oligarchov. Oslabuje jednotu EÚ voči Rusku práve v čase, keď sa Únia snaží pôsobiť navonok jednotne v podpore Ukrajiny — a keď sa podobné hlasovanie navyše prekrýva s ďalšími citlivými témami týždňa, od plenárky Európskeho parlamentu v Štrasburgu až po prejav Ursuly von der Leyenovej o stave Únie.
Pre Slovensko ide o priamy diplomatický spor, v ktorom je krajina jedným z hlavných aktérov — čo môže mať dôsledky aj pre jej vzťahy s ostatnými členskými štátmi, ktoré na opakované blokovanie zo strany Bratislavy dlhodobo poukazujú. Nasledujúce kolo rokovaní sa musí uskutočniť do 22. septembra, keď vyprší aj núdzové predĺženie.